Považské strojárne oznámili aspoň útržky v minulom roku dosiahnutých výsledkov. Objem predaja stúpol o 5% a dosiahol 2 mld Sk. Podľa slov predstaviteľov spoločnosti sa táto v minulom roku zamerala hlavne na dosiahnutie finančnej rovnováhy a zníženie vonkajšej zadĺženosti. V tomto roku plánuje spoločnosť zvýšiť objem predaja o 20 až 40%. Nakoľko sú reálne tieto plány a nakoľko sa spoločnosti podarilo stabilizovať finančnú situáciu, takisto ako výšku hospodárskeho výsledku za minulý rok, môžeme iba hádať. Zdá sa, že definitívne dávnominulé sú časy, keď spoločnosti ako POS pravidelne formou inzerátu zverejňovali prehľady dosiahnutých výsledkov. Okrem príjmov pre vydavateľov novín prinášali tieto oznámenia podstatnejší prínos - spoluvytvárali základnú podmienku existencie kapitálového trhu - transparentnosť.

Pri miernom pritiahnutí za vlasy sa dá povedať, že najväčším omylom prvej vlny kupónovej privatizácie bola skutočnosť, že voľne obchodovanými sa stalo príliš veľa spoločností po splnení príliš triviálnych podmienok. Základným znakom vyspelých trhov je skutočnosť, že emitenti nevnímajú verejnú obchodovateľnosť svojich akcií ako nutné zlo, ale ako výsadu, ku ktorej splneniu musia splniť prísne podmienky, ich nevyhnutnou súčasťou je veľmi presné, rýchle a obsiahle informovanie o vývoji hospodárenia s poločnosti.

Chápanie informačnej povinnosti a jej napĺňanie väčšinou emitentov verejne obchodovaných cenných papierov má podobu karikatúry či frašky.

Aj v čase relatívne pravidelného uverejňovania inzerátov pôsobila veľmi mätúcim dojmom pomerne "riedka" štruktúra údajov v nej zverejnených. Tak napríklad v kótovacích inzerátoch BCPB neboli a stále nie sú uvádzané niektoré dôležité položky výsledovky, kde zvlášť absencia úrovne odpisov prakticky znemožňuje úvahy o vývoji cash flow v spoločnosti. Ešte horšie je na tom štruktúra dát zverejnených v Knihe faktov vydávanej RMS, ktorá však na druhej strane predstavuje v súčasnosti jediný centrálny informačný zdroj o verejne obchodovaných spoločnostiach.

Absolútne nevyužité ostávajú v tejto oblasti možnosti Internetu. Asi nemá cenu upozorňovať na to, akým spôsobom a v akej šírke sú dostupné informácie o spoločnostiach obchodovaných na vyspelých trhoch. Slovenské stránky oboch trhov sú orientované okrem podania základných informácií čisto na informovanie o aktuálnych výsledkoch obchodovania. Ministerstvo financií podľa našich znalostí ani neprevádzkuje, ani nepripravuje poskytovanie informácií o kapitálovom trhu. Záujmové združenia účastníkov trhu, či už obchodníkov alebo investičných fondov a spoločností, sa sústreďujú na presadzovanie potrieb svojich členov.

Najrýchlejším riešením súčasného stavu by mohli byť dve riešenia - tým prvým a koncepčnejším by bol vznik Komisie pre cenné papiere, ktorá by okrem iného zabezpečovala zber a zverejňovanie údajov o verejne obchodovaných spoločnostiach. Druhým riešením, ktoré by aspoň dočasne riešilo neexistenciu centrálneho orgánu kapitálového trhu, by bola zmena prístupu oboch trhov k poskytovaniu informácií. Hlavnou prekážkou takéhoto kroku môže byť v súčasnosti skutočnosť, že príjmy za predaj informácií sú pre oba trhy vyššie ako príjmy z realizovaných obchodov, na druhej strane by nemusela byť úplne nereálna predstava, podľa ktorej oba trhy usúdia, že ich "investícia" do zverejnenia informácií by bola konečne veľká a jej efekt v relatívne krátkej budúcnosti by mohol byť mnohonásobný.

Autor: Juraj Kováčik P67 value, spol. s r.o., Bratislava