V posledných dňoch Mečiarova vláda zaradila Slovensko do kategórie najproblematickejších oblastí Európy. Súboj Mečiara a opozície vyprovokoval krízu v krajine. Susedia Maďarsko, Poľsko a Česká republika boli už pozvaní do NATO a EÚ, a preto sa obávajú, aby neboli zavlečení do slovenskej krízy. Na Slovensku sa konajú niekoľkotisícové demonštrácie, ktoré sú protestom proti "diktatúre Mečiara". Demonštranti žiadajú, aby "zvoľa bola zastavená", aby bol "dunajský Lukašenko" zvrhnutý a aby sa Slovensko nedostalo do jedného radu spolu so severnou Kóreou, Kubou alebo Bieloruskom.
Médiá v strednej Európe sú plné výstrah upozorňujúcich na nebezpečenstvo "fašistického prevratu" na Slovensku. A aktivita Mečiarovho kabinetu v posledných dňoch bola nazvaná "týždňom, ktorý otriasol Slovenskom".
Amnestia, ktorú vyhlásila Mečiarova vláda, zablokovala vyšetrovanie, ktoré by mohlo ohroziť Mečiarových politických spojencov (napríklad ide o prípad únosu syna exprezidenta Kováča a jeho odovzdanie Interpolu, pričom podľa rakúskych tajných služieb sú do veci zapletení vysokí vládni úradníci aj predstavitelia slovenskej tajnej polície). Taktiež nedovoľuje, aby bol potrestaný minister vnútra SR, ktorý v minulom roku zmaril referendum o vstupe do NATO a všeľudových voľbách prezidenta.
Ako sa však vyjadril jeden z najvplyvnejších kremeľských úradníkov, Kremeľ nevzrušujú správy európskych oznamovacích prostriedkov o tom, že súčasný premiér Vladimír Mečiar si fakticky "sprivatizoval krajinu" a "riadi ju ako vlastný rodinný podnik". Kremeľ sa domnieva, že na Slovensku dochádza k "normálnemu prerozdeleniu a koncentrácii moci", a to všetko sa odohráva v rámci platnej ústavy. Navyše, Moskva je spokojná s politikou vlády Mečiara, ktorá "zadržuje prienik západných spoločností a firiem do najlukratívnejších a najpríťažlivejších oblastí slovenskej ekonomiky - energetiky, vojenského priemyslu". Okrem toho Mečiarova vláda uzavrela s Ruskom výhodné kontrakty, samozrejme, výhodné pre Rusko. Ruské firmy vyhrali tender na výstavbu nových elektroblokov pre atómovú elektráreň v Mochovciach, udržali svoje pozície v plynárenstve a ropnom priemysle, nepodstatná nie je ani výroba motorov pre vojenské lietadlá JAK-130. Ako sa kremeľskí úradníci domnievajú, keď Mečiar odíde, namiesto ruského plynu bude na Slovensko prúdiť nórsky a na trh s vojenskou technikou sa prebojujú americké a kanadské firmy.
Takže v Moskve sú odhodlaní súčasný slovenský režim považovať za "najbližšieho partnera Ruska". Slovensko je v očiach Kremľa "nezávislým hráčom na geopolitickom ihrisku strednej Európy". Moskva je pripravená pohádať sa kvôli Slovensku aj so Západom. Ako mi vysvetlili v Kremli, "Rusko nebude robiť zahraničnú politiku v bielych rukavičkách, keď všetci ostatní si obliekajú rukavice s bodliakmi".
Slovensko je evidentne blízke Moskve nielen ako ekonomický partner alebo ako krajina s podobnými geopolitickými orientáciami. Formy vlády v Bratislave aj Moskve, nehľadiac na rozdielnosť vo veľkosti obidvoch krajín, sú si čímsi podobné, pripomínajú totiž súčasné režimy v Minsku a Belehrade. Pre všetkých je charakteristický paternalizmus, stelesnený "otcom národa", doplnený populizmom a korupciou. A taktiež - rozdávanie kľúčových postov v ekonomike podľa princípu "osobnej oddanosti". Narušenie princípu demokracie v politike sa tak preplieta a brzdí rozvoj trhovej ekonomiky.
Zdá sa, že Slovensko postihla "druhá vlna" obrody postkomunistických režimov Európy, ktorá nasleduje po slávnych "zamatových revolúciách". Západ sa pripravuje na konfrontáciu s "dunajským Lukašenkom" a chtiac-nechtiac tak dáva znamenie jeho bieloruskému a juhoslovanským kolegom.
Autor: MARINA KALAŠNIKOvoVÁ
