organizovaný zájazd na Štrbské Pleso. Na vlastné oči sme videli a na vlastné uši počuli, že v zariadení SOLISKO jedna noc koštuje od 2300 do 5000 Sk, podľa sezóny. Jeden z hostí sa pochválil, že za 2 dcl vína zaplatil 54 Sk. O jedálnom lístku pomlčím. Takéto ceny pre veľkú väčšinu národa spod Tatier sú nestráviteľné. Priemerný občan tohto štátu môže si dovoliť len tak zaspievať "Vlasť moja...", ale nie jej krásy a bohatstvo plným priehrštím užívať. Jedna kolegyňa, ktorá aspoň orientačne pozná pomery v USA, kde bola na polročnom pobyte, tvrdila, že ceny v tatranských zariadeniach nie sú vysoké a odpovedajú západným cenám. Keďže ja som nežil v USA ani v Nemecku, pomôžem si publikovanými údajmi v tlači, podľa ktorých zárobky v Nemecku sú približne rovnaké ako na Slovensku, len s malým rozdielom, že výplaty u nich sú v markách a u nás v slovenských korunách, ale kurz pre jednoduchosť je približne 20:1 v neprospech Sk. Je veľký rozdiel 8 000 v DM, alebo v Sk.
Toto je holá realita života a nie chválospevy v makroekonomických úspechoch, ktoré radový občan nijako nepociťuje. Skôr opak je pravdou, životné náklady nekresťansky rastú a žije sa z roka na rok horšie a chudobnejšie. Aspoň tá väčšina určite. V dostatku a v prepychu už dnes si u nás užíva len kapitálová vrstva, ku ktorej patria politické špičky vo vláde, parlamente a iných štátnych inštitúciách, bankári, privatizátori, členovia predstavenstiev a dozorných rád, pracovníci poisťovní, advokáti, notári a vyšší štátni úradníci. Oni už dnes žijú ako v komunizme, podľa zásady, že majú príjmy podľa potreby nielen pre seba, ale aj svoje rodiny a potomstvo. V týchto súvislostiach mi napadá, komu asi patril spev vlády: Daj Boh šťastie tejto zemi...
Autor: JÁN HRUŠKA, Martin
