u košeľu, ale hlavne tí skúsenejší a múdrejší z nás sa mohli zbaviť i červených knižiek. Žiaľ, zahodené čoskoro vystriedali pomyselné stranícke tričká. Každému čo i len trochu rozhľadenému človeku už musí do očí byť politika hnutia, ktoré si neprizná ani len tú najmenšiu chybičku a vo svojej bezohľadnosti si trúfa ísť stále ďalej. Nie je mojím zámerom vyjadrovať sa k prijatiu SR do EÚ, ale súčasné výhovorky vládneho hnutia mi veľmi pripomínajú politickú scénu na Kube. Vládna koalícia tvrdí, že síce je za vstup do EÚ, ale je to veľmi diskutabilné vzhľadom na jej politiku. Je to niečo také zbesilo hlúpe v očiach radového občana, ako keby Fidel povedal, že Kuba vstúpi do NATO, ale komunisti zostanú na čele naďalej. Zrejme by nebol ďaleko od pravdy, tej našej slovenskej. Rád by som sa spýtal spoluobčanov, hlavne tých starších, kde je ich majetok, ich práca. Kde majú prácu tí zo SABIN-y v Sabinove, z FINIŠ-u v Spišskej Novej Vsi a z mnohých iných podnikov na Slovensku. Nechali sme si vziať prácu, závody chlebodarcov. Pýtam sa teda: občania, zverili by ste svoj dom či byt niekomu do opaterylen tak na základe hlúpych sľubov? Len s prísľubom, že vám ho niekto zveľadí, ale do úst nebudete mať čo dať? Dôkazy hľadať netreba. Odvolaný minister financií ešte posledných pár dní vo funkcii tvrdil, že v roku 1988 Fond národného majetku osobám od určitého veku dlhopisy preplatí. Na Slovensku bolo podľa Slovenského rozhlasu ku dňu 19. 1. 1998 podaných zhruba 8000 žiadostí občanov o preplatenie dlhopisov. To by bolo v poriadku, ale nie je na zamyslenie, keď FNM si berie pôžičku od nezistenej spoločnosti či banky, aby mohol vyplatiť tieto dlhopisy? Kde sme došli od roku 1995, keď nám dlhopisy doručili aj so sľubom, že v roku 2001 nám budú zúročené. Prosím vás, ten, kto dnes tomu uverí, patrí svojimi rozumovými schopnosťami minimálne o 30 rokov späť. Slúži len ku cti slovenského občana, že je inteligentný a hlavne schopný trpezlivo riešiť bytostne dôležité a závažné problémy s chladnou hlavou. Vďaka bohu, že nemáme takú prudkú náturu ako Čečeni či Juhoslovania. Rád by som apeloval na všetkých, ktorí majú záujem biť sa za Slovensko, aby sa nebáli a otvorili si ústa. Mečiarovi už dych dochádza, bojí sa novinárov viac než koza vlka. Ale ešte stále z titulu svojej moci robí záchranné kroky už aj v radoch svojich najbližších splupracovníkov. Už vymenil Kozlíka, na rade je zástankyňa nezamestnaných, ktorá v roku 1997 tak úspešne znížila mieru nezamestnanosti, že pokiaľ sa vlani vynaložilo 17 miliárd korún pre úrady práce, v tomto roku sa ráta s 18 miliardami. Ale najviac ma zarmucuje, že táto pani bude prezentovať Slovensko na medzinárodnom fóre ako stála zástupkyňa Slovenska pri OSN. Čo k tomu dodať?

Autor: PAVOL ŠVANDA, Vranov nad Topľou