za SDK!
Posielam vám v zúfalstve napísaný list, ktorým chcem popísať, v akých psychických traumách sa nachádzame. Nemáme poriadne ani z čoho žiť a vláda nás všetkých ignoruje. Myslím, že sme v úplných koncoch s nervami. Prosíme vás, robte niečo, aby sme mali pocit, že sme ešte ľudia, a nie otroci, ktorým sa vládna garnitúra iba vysmieva.
Dočítali sme sa, že v Británii vzniká nejaká organizácia, ktorá bude brániť národy pred diktátormi. Mali by sme žiadať pomoc aj od EÚ, veď nám sa tu už ani nechce žiť.
Veľkú pravdu napísal čitateľ z Trenčína, že demokracia má jedinú chybu - umožňuje vstúpiť do politiky aj klamárom a podvodníkom. Túto pravdu potvrdzuje aj naša skutočnosť, keď po odchode vláda hneď na prvom sedení po odchode Michala Kováča zahorúca rozhodla, že nám žiadneho prezidenta netreba, že amnestuje svojich prisluhovačov a odvolá toľkých veľvyslancov. Vláda ignoruje požiadavku, aby bol za prezidenta zvolený slušný človek. Chce si iba zabezpečiť podmienky pre svoje ďalšie vládnutie.
Opozícia by mala vysloviť požiadavku, aby ďalší kandidáti na prezidenta boli predstavovaní tak jasne, aby sme o nich vedeli všetko: poznali ich charakter, minulosť, morálku, telesné i duševné zdravie. Nech neberú túto požiadavku ako pohanu a nedôveru, ale ako dôkaz, že už nechceme mať reprezentanta, ktorý by nám robil vo svete hanbu. Chceme mať prezidenta i predsedu vlády takého, aby sme na nich mohli s úctou pozerať, a nie ich vidieť striedavo v náručiach všelijakých poradkýň. Nech si prečítajú noviny - ak o tom nevedia - ako sa svet pozerá na politikov iných štátov, kde im frajerky zničia celú kariéru. Nechceme mať na čele "dobrého bujaka"!
Aj odvolanie toľkých veľvyslancov je nám jasné: neposlušní musia domov, veď na ich miesta má premiér dosť iných, ktorí sa mu pchajú do (...). Aj keď to budú čo akí truľovia, jeho nezaujíma, čo si bude svet myslieť o našich reprezentantoch. Do EÚ on nechce vstúpiť, chce len vládnuť Slovensku ako jediný diktátor, ktorý si robí, čo chce - a v pozadí má už dávno dohodnutého kamaráta, za ktorým chodieva načierno...
Johana V. z Oravy
Pán premiér,
počas takmer siedmich rokov slobody ste určite dostali veľa listov, v ktorých Vám občania ďakujú za Vašu prácu, ale určite aj také, v ktorých Vás občania kritizujú za negatívnu prácu v neprospech rozvíjajúcej sa demokracie na Slovensku. Vaše sľuby, že vybudujeme zo Slovenska druhé Švajčiarsko, kde sa i radový občan bude mať dobre a naše deti sa budú s perspektívou dívať do budúcnosti, ostali len sľubmi. Zabudli ste povedať, že dobre sa budú mať len tí, čo budú podporovať Vaše hnutie a Vaše mocenské chúťky. Otcom národa, ktorým ste chceli byť, však musí byť človek, ktorý má rád ľudí, a nie ten, čo má rád len seba a trpí chorobnou túžbou po moci. Chorí nepatria do politiky, ale do ústavu, kde ich vyliečia.
Vďaka Vám mnohí zbohatli, ale Vašou vinou sú tisíce ľudí na pokraji biedy. V masmédiách vystupujete ako človek, na ktorého sa pripravuje atentát - pričom si atentát na seba pripravujete Vy sám! Vami vybudovaná privatizátorská lobby a ostatní nenažranci, tí Vám pripravujú pád a možno Vám chcú siahnuť i na život, pretože im už nemáte čo dať. Z Rezeša ste urobili ministra, ktorý o doprave a spojoch nemal ani potuchy, ktorý z funkcie odišiel zo zdravotných dôvodov a na druhý deň už bol levom parketu na niekoľkých plesoch. Minister výstavby Mráz, podozrivý z pokusu o vraždu, buduje len svoju stavebnú firmu. Minister kultúry má rád všetkých, okrem hercov a novinárov. Ministerka školstva venuje viac času svojmu imidžu než svojej práci, ktorej nerozumie. Minister zdravotníctva doviedol svoj rezort na pokraj krachu a vo svojej činnosti pokračuje len vďaka Vám. Minister vnútra svojej túžbe po moci podriadil celú svoju osobnosť a bez uváženia splní každé želanie vodcu. Tento národ z ich viny bude chorý, pretože nemá na lieky, bude hlúpy, lebo nemá na vzdelanie a bude žiť v strachu, pretože minister zodpovedný za bezpečnosť sa stará predovšetkým o to, ako zmariť referendum a ako by zmaril voľby, keby v nich mala zvíťaziť opozícia.
Je pravda, pán premiér, že sa bojíte o svoj život - ale o svoj život sa boja státisíce obyčajných ľudí, ktorí nemajú ochranku, ktorí nemajú ani na základné živobytie. Ako sa na Vašu politiku majú pozerať malí a strední podnikatelia, ktorých rôzne mafie likvidujú ako vrabcov? Čo majú robiť ženy a deti, čo po nich ostali a prišli o všetko?
Vy, pán premiér, a Vám podobní, sa začínate báť ľudského hnevu a Vy sám viete veľmi dobre, začo. Za Vaše únosy, za Vaše politické vraždy, za rozkradnutie štátu - za toto všetko Vás raz bude národ súdiť. Preto by ste veľmi rád hodili tzv. atentát na hlavu niekoho, kto je Vám nepohodlný.
Chcete byť osobnosťou, ktorú bude národ milovať, ale dosiahli ste opak. Osobnosť, akou bol Alexander Dubček, nedobehnete, ani keby on utekal dozadu. Dodnes ste nedokázali nájsť človeka, ktorý spôsobil jeho smrť. Nemôžete nájsť vraha, pretože v tom možno máte prsty. Len za jeho života by sa Slovensko mohlo stať druhým Švajčiarskom. Vy takýmto veľkým človekom nie ste a nikdy nebudete, ani keď sa necháte zvoliť za prezidenta!
Osobne veľmi ďakujem dvom, ktorí sa nebáli a postavili sa proti nenávidenému komunizmu, aby na Slovensku konečne zavládla sloboda a spokojnosť. Som naozaj hrdý na pánov Budaja a Kňažka, ktorí sa stali symbolom odvahy, slobody a lepšej budúcnosti. Žiaľ, že do popredia vytiahli aj nešťastie tohto národa - Mečiara. Ten bol v čase revolúcie bezpečne zakopaný pod zemou, lebo určite už vtedy sa naňho pripravoval atentát.
Pýtam sa Vás, páni Kňažko a Budaj, kde ste? Prečo nepokračujete ďalej ako tribúni tohto národa? Bojíte sa, ste znechutení? My sme stále s Vami a veríme Vám tak ako v roku 1989. Nenechajte nás napospas vládnej garnitúre, ale bráňte to, za čo ste stáli na tribúnach! Stojíme za Vami a budeme stáť aj vtedy, keď budeme hnať pred súdy mečiarovcov.
Pán premiér, je čas na odchod! Svoj život ste spojili s tým, čo Vás zničí, s klamstvom a túžbou po moci. Zvrhneme tých, čo ničili, ničia, kradnú a budú kradnúť, kým ich nezastaví hnev ľudu. Porazili sme socializmus a komunizmus, porazíme aj mečiarizmus! Peter V., Košice
