Po predčasnom odchode Lučenca zo stretnutia v Leviciach, trucovitom nenastúpení proti Žiline a Prievidzi, "vystúpení" zo súťaže na protest proti rozhodovaniu v našej lige, je až neuveriteľné, že sa v našich rozvášnených až hysterických podkošových kruhoch našiel niekto, kto je schopný zachovať si nadhľad a chladnú hlavu. Lučenčania (hoci sa v zákulisí šušká, že týmto gestom zakryli finančné "suchoty") nemuseli dlho čakať na nasledovníkov. Kritizovanie rozhodcov a neadekvátne sústreďovanie sa na ich výkony sa stalo doslova jarným megahitom. Príčinu súčasnej napätej situácie v najvyššej súťaži mužov vidí Alexander Farkašovský, predseda výkonného výboru Združenia basketbalových klubov SBA, v neadekvátnych reakciách funkcionárov a nerešpektovaní platných predpisov. Kluby by podľa neho mali dodržiavať pravidlá hry, na ktorých sa pred sezónou dohodli, a nie sa ich snažiť obchádzať. "Najmä zbytočným medializovaním klubistických názorov, ktoré sú pri posudzovaní výkonov rozhodcov veľmi subjektívne," povedal A. Farkašovský.

Nie, nemyslíme si, že rozhodcovia pískajú ako slávici a už vôbec im nechceme robiť advokáta. Súhlasím však so Stanislavom Kropilákom, generálnym manažérom bratislavského Interu, ktorý tvrdí: "Momentálna situácia v našom mužskom basketbale nie je dobrá a treba s ňou niečo robiť. Určite však nie cez noviny. A rozhodcovia? Aj to sú len ľudia, ktorí spravia chyby. Je to tak všade vo svete. Ide ale o to, aby sa nepotvrdili chýry, že je veľa zápasov zmanipulovaných. Mám výhrady voči delegáciám na stretnutiach. Niekedy môžu byť ozaj živnou pôdou pre pocity krivdy. Napríklad finále Slovenského pohára Lučenec - Svit mali pískať naši najlepší medzinárodní rozhodcovia a nie dvaja Košičania." S legendou slovenského basketbalu sme sa zhodli, že medzi našimi arbitrami sa nájdu veľmi dobrí, ale aj slabší. Prirodzene, tak ako v každom odbore. A že našu ligu určite nie je jednoduché rozhodovať. Jej úroveň je veľmi slabá, čo iste vplýva aj na mužov, ktorí zápasy vedú. Niektorí z nich však občas podľahnú atmosfére, tlaku lavičiek, z čoho potom pramení ich nervozita. "Ďalším negatívom je, že sa u nás nerozhoduje podľa európskych kritérií. Najmä sa to týka posudzovania fyzického kontaktu hráčov," mieni S. Kropilák. Svätá pravda, určite však nie sú rozhodcovia, ako sa zvykne tvrdiť, najslabším článkom našej ligy. Viniť ich z pádu slovenského mužského basketbalu do najnižších poschodí európskeho domu, je celkom od veci. Čo teda poradiť? Skúsme sa zamerať na to ozaj rozhodujúce, na kvalitu tréningového procesu v kluboch a na nemalé problémy mládežníckeho basketbalu.