plesami vymieňa lyže za mačky. "Včera sa práve v tomto úseku pokĺzol lavínový pes. Preletel zľadovateným skalným prahom, pár sekúnd ostal ležať, kým sa zasa trochu zmätený nepostavil na všetky štyri," vracia sa chatár k nezvyčajnej príhode. "Čerstvý rožok má v chate väčšiu cenu ako fľaša s rumom," vysvetľuje rôznorodý náklad, čo má naložený až nad hlavou. Ráno vyzdvihol v popradskej čistiarni posteľné prikrývky, nakúpil zeleninu, ovocie, chlieb a rožky, ktoré však po štyroch hodinách stúpania stratia chrumkavosť. Vysielačkou v rádioamatérskom pásme VKV zavolá do chaty, či z doliny v Slobodnom kráľovstve Rysy ešte niečo nepotrebujú. "Nepočuli ste ešte o našom kráľovstve?" usmieva sa. Práve jeho humor je fenomén, ktorý najvyššie položenej vysokohorskej chate v republike pomohol vytvoriť početný klub fanúšikov. Aký je početný, dá sa uhádnuť podľa desiatich ton koksu, ktoré počas letných túr členovia Beránkovho fanklubu povynášali v päťkilových vrecúškach od Popradského plesa dobrovoľne a bezplatne - len za čaj a udelenie občianstva v Slobodnom kráľovstve Rysy. Najmenšom na svete, pretože rozlohu má totožnú s chatou. "Dávame do pasov aj pečiatky s vízami kráľovstva. Kto nechce do pasu, môže dostať pečiatku pod pás," popisuje chatár liberálnosť kráľovskej byrokracie. Po dvadsiatich rokoch chatárčenia má Viktor Beránek dni na Chate pod Rysmi spočítané - bude v nej už iba do budúceho utorka, keď zatvára. Pravdaže, iba do 1. júna, keď sa začne letná sezóna. A medzitým? "Budem sa trochu túlať," prezrádza chatár a myslí pritom na kráľovstvá, kde nevládne zima, chlad a ľad.