ného týždňa došlo k výraznému pokroku v procese privatizácie ruskej ropnej spoločnosti Rosneft. Táto bola podľa predpokladov investičnou bankou Dresdner Kleinwort Benson ohodnotená na 2,3 až 2,4 mld USD. V súčasnosti sa čaká na rozhodnutie vlády, či bude do privatizácie ponúknutých 75 % plus jedna akcia alebo 50 % plus jedna akcia. Formou aukcie pokračuje i privatizácia Tyumen Oil Company, piatej najväčšej ruskej ropnej spoločnosti.
Napriek viacerým spoločným znakom, ktorých hlavnou charakteristikou je veľmi úzke prepojenie politiky s podnikaním, pôsobí v súčasnosti vývoj v Rusku pri porovnaním s domácim vývojom transparentnejším dojmom. Na rozdiel od Slovenska je k privatizácii ruských spoločností pripustený i zahraničný kapitál. Jedným z najznámejších prípadov je vstup Georgea Sorosa do telekomunikačného gigantu Svjazinvest, ktorý dosiahol objemom takmer 1 mld USD. Podľa nedávno zverejnenej správy bol Sorosov vstup do Svjazinvestu spojený s poskytnutím bližšie nešpecifikovanej pôžičky ruskej vláde. Táto kolorit dokresľujúca skutočnosť naznačuje medze "transparentnosti" privatizácie v Rusku. Napriek tomu, podľa dostupných informácií, ruský Federálny fond národného majetku nemusí zabezpečovať vlastnú likviditu prijímaním zahraničných úverov.
Jednou v minulosti z často spomínaných devíz Slovenska bola možnosť pôsobiť ako "most" medzi Západom a Východom. Príkladom takéhoto mosta môže byť napríklad projekt automobilky na východnom Slovensku, ktorý bol v minulom roku často spomínaný v tlači. Zdá sa však, že ani v tejto oblasti kapitál zo Západu nečakal na vytvorenie mosta. Ak necháme bokom rozsiahle aktivity svetových výrobcov automobilov v okolitých krajinách, neprehliadnuteľným je ich vstup priamo na ruskú pôdu. Podľa dostupných správ jedná Ford o vstupe do továrne v leningradskom regióne, jeho výška by mala byť 150 mil. USD. Vo februári bola v Ríme podpísaná dohoda medzi talianskym Fiatom a ruským Gazom, hodnota kontraktu je 854 mil. USD. Francúzsky Renault uzavrel dohodu s Moskvičom, kontrolovaným moskovskou radnicou, v hodnote 350 mil. USD. V štádiu plánovania je spojenie AvtoVAZ s Oplom - pobočkou General Motors. AutoVAZ pripravil model financovania joint-venture a dúfa v podpísanie dohody s GM okolo mája.
Iba ťažko je vyhnúť sa obave, že značná časť potenciálu, ktorý mohlo Slovensko vyťažiť zo svojej zaujímavej polohy, bola stratená. Nedávno spomenutá "čierna diera" v strede Európy sa netýka len oblasti politickej. Znovuotváranie dverí zahraničným investorom sa síce stalo oficiálne deklarovanou súčasťou vládnej hospodárskej politiky, napriek tomu však stále neexistuje reálna politická podpora takéhoto vstupu, bez ktorej iba ťažko dôjde k zásadnému prelomu.
Autor: Juraj Kováčik P67 value, spol. s r.o., Bratislava
