S blížiacim sa dátumom volieb pribúdajú mnohé otázky, ako vlastne budú prebiehať, na ktoré, žiaľ, ešte dnes nedokážeme odpovedať. Je pochopiteľné, že nikto sa nevzdáva rád svojich výnosných pozícií, ale poslanecký mandát dostáva kandidát od občanov - voličov,len oni majú právo mu ho dať i vziať, a on je povinný s nimi komunikovať a ich rozhodnutiu sa podriaďovať. Veľkou hanbou súčasného parlamentu je, že občanmi zvolený poslanec bol spoluposlancami mandátu zbavený a z parlamentu vylúčený a dvaja občania v rozpore s vôľou voličov využívajú poslanecké výhody. Tu sa končí demokracia a začína sa totalita. Tá nastáva všade tam, kde si niekto robí nárok rozhodovať za iných dospelých občanov bez ich splnomocnenia. Oberá ich o základné právo rozhodovať sa. Ďalším veľkým spoločenským problémom a hanbou súčasnej vlády je, že nerešpektovala vôľu viac než pol milióna občanov a zmarila občanom právo rozhodovať o spôsobe voľby prezidenta v referende.
Chybou vlády je, že takmer pol roka pred vykonaním volieb chce predložiť na schválenie nový volebný zákon. Problém nie je v tom, či bude 1 alebo 8, 74 alebo iný počet volebných obvodov, pretože obvody predchádzajúcich volieb je potrebné pre zmenu územného členenia upraviť (niektoré okresy sú rozdelené v troch nových krajoch), ale v celkovom spôsobe priebehu volieb, kde sa chcú účelovo klásť rozličné podmienky kandidujúcim subjektom, meniť spôsob kontroly a zvyšovať nároky na občana-voliča. Každé voľby sú dôležitým krokom a žiadny triezvo uvažujúci človek by nemal túto základnú demokratickú ustanovizeň ignorovať alebo sa jej vzdať, pokiaľ sú to voľby slobodné a demokratické, ale aktívne sa ich zúčastniť a obhajovať právo slobodnej voľby zastupiteľov. Nie vždy býva výber jednoduchý. Na sčítanie súčasných poslancov, za ktorých by človek mohol ruku do ohňa vložiť, by možno stačili prsty dvoch rúk. Nič sa však neurobí samo, ani demokracia sa nevžije na Slovensku sama. Vyžaduje to zapojenie a angažovanosť každého z nás. Na každom záleží, aby si obhajoval a uplatňoval svoje občianske práva, i keď nás doteraz na to nikto veľmi neupozorňoval. Ak sa necháme ovplyvňovať len reklamou, tendenčnými médiami, straníckou tlačou či volebnou kampaňou, ľahko sa môžeme pomýliť. Varujme sa povrchných rozhodnutí na základe agitácií, sľubov, fráz, usmiatych tvárí, sloganov, jednoduchých riešení. Majme na zreteli, že aj vlk môže prichádzať v barančom rúchu. Za osem rokov sme sa už mali možnosť niečo naučiť. Ak sme sa naučili málo, alebo takmer nič, nie sme na vine sami. Je to aj vinou médií a niektorých politikov, ktorí nás radšej vidia pracovať a venovať sa svojim záujmom a problémom, do verejných vecí sa príliš nestarať, lebo tomu vraj málo rozumieme, im vyhovujú právne nevzdelaní občania, tí sú ľahšie manipulovateľní. Myslím, že na škodu každého z nás sa pred piatimi rokmi na tretinu zmenšila krajina, v ktorej žijeme. Zdá sa mi, že samostatnosťou sa nenaplnila tisícročná túžba národa, ale túžba niekoľkých politikov, ktorí sa nás nepýtali, ale dokázali si dobre zrátať, v akej krajine sa ľahšie udržia pri moci. Vykonali aj
niečo pozitívne, ale urobili všetko, čo mohli? Prečo mala opozícia v prvom kole dvoch kandidátov na prezidenta? Prečo poslanci pravicovo sa deklarujúceho KDH Čarnogurský, Pitner, Brocka hlasovali za populistický návrh o milionárskej dani najmä ak sa dohodli o určitých spôsoboch protestu proti praktikám koalície? Aj súčasná opozícia môže presvedčiť jedine svojou zodpovednou prácou v prospech občanov na všetkých stupňoch.
Autor: Mgr. ĽUDOVÍT KOŠÍK, Skalica
