SME.
Katedra reštaurovania VŠVU bola oslovená, aby zrealizovala reštaurátorský výskum uvedeného objektu. Prvé obhliadky sme vykonali tesne na sklonku roka 1995, reštaurátorský prieskum prebiehal v roku 1996 a čiastočne aj v roku 1997. Už pri prvej obhliadke bola značná časť nálezov odokrytá (zvyšky mníškových stredovekých okien, časti pôvodných otvorov na severe atď.). Žiaľ, konštatovali sme mnohé sondážne práce, ktoré nám skomplikovali výskum a znejasnili mnohé situácie. Väčšina z nich bola realizovaná až na murivo, pričom často šlo o zbytočné veľkoplošné odkryvy, či už murív alebo niektorých omietkových vrstiev. Sprievodným znakom týchto zásahov bola strata dôležitých súvislostí a nálezových hodnôt, ako i povrchná stratigrafia. Odokryté časti, často nositelia výzdobových vrstiev, boli ponechané bez odborného zabezpečenia. Realizácia, motivovaná zrejme snahou o urýchlené získanie poznatkov, nás stavia pred otázku možného zničenia intaktných interiérových výzmalieb. Tak napríklad v situácii severnej steny bol odkryv zámurovky najstaršieho okenného otvoru. Pri našom prieskume sme v jeho tesnej nadväznosti našli zvyšky maľovanej mandorly, pôvodne siahajúcej cez spomínanú zámurovku. Dnes už ťažko povedať, či v mieste odkryvu bola, alebo nebola zachovaná aj jej zvyšná časť. Podobne na východnej stene ostal fragment figurálnej výmaľby, taktiež presahujúci zámurovku okna, ktorú sme našli už odokrytú. Celkovo tu ide o príklad, ako sa nemá pri sondážnom výskume postupovať, aby jeho realizácia neohrozila hodnoty predošlých období.
Aj keď predmetom našich prác bol reštaurátorský prieskum, nemohli sme sa vyhnúť ani otázkam vývojových fáz objektu. Na základe našich výsledkov sme stanovili
8 jasných výzdobových vrstiev (zväčša fragmentálnych) a 12 vývojových etáp. Zo zachytených výzdob je najzaujímavejšou zvyšok maľovanej mandorly s dúhovou lavičkou a fragmentom vlasov a lúčov svätožiary. Mandorlu tvoril široký viacfarebný lem červených, ružových, tyrkysových a sivých pásov. Je umiestnená na severnej stene lode a je to prvá, aspoň približne datovateľná etapa. Vzhľadom na súvislosti s inými dochovanými mandorlovými výzdobami na Slovensku predpokladáme, že bola súčasťou celointeriérovej výzdoby, ktorú mohli dopĺňať medailóny s apoštolmi, christologický cyklus atď. Podobných príkladov je u nás mnoho, pričom rovnaké umiestnenie mandorlového výjavu - t. j. na severnej stene, je napr. v Gánovciach, Kyjaticiach, Levoči (minoritský kostol) či v Rákoši. Aj keď zachované zvyšky neumožňujú presne určiť centrálny výjav, predpokladáme, že šlo o postavu Krista - Pantokratora. Ak vychádzame zo slovenských pomerov, výskyt mandorlí sa pohybuje asi od druhej polovice 14. stor. do 1/3 15. storočia. To je aj približné rozmedzie datovania v našom prípade, pričom vzhľadom na iné okolnosti sa prikláňame k obdobiu konca 14. storočia.
Inou zaujímavou skutočnosťou je nález fragmentov dvoch výzdob na bordovom podklade, nachádzajúci sa na východnej stene svätyne. Mladšia z nich bola figurálnou výmaľbou, zachoval sa zvyšok ženskej tváre z 3/4 profilu. Predpokladáme, že to bolo zobrazenie patrónky Kostolíka - sv. Margity. Výskyt smaltu (používaného od druhej polovice 16. storočia) datuje túto výzdobu do obdobia prelomu 16. a 17. storočia. V pomerne veľkom rozsahu sa zachovala výzdoba imitujúca v spodnej časti stien drapériový záves. Horné ohraničenie tvorí strapcový pás striedavej farebnosti. Na klenbe svätyne sú bohaté drapériové a oblakové vzory, v závere východnej steny maľovaná čierna architektúra vytvárajúca zrejme iluzívne rámovanie okolo centrálneho obrazu. Uvedená výzdoba bola v krátkom časovom odstupe zopakovaná v podobnom členení. Na omietke, ktorá je nositeľkou týchto úprav, sme za menzou na stene našli ryté nápisy a datovanie "AD 1647". Všetky nálezy a súvislosti nie je možné popísať, chceme však poznamenať niekoľko úvah ohľadne obdobia vzniku stavby. Autori článku zo dňa 25. 2. 1998 (Anoškinová, Grigar, Vančo) poukázali na hypotézu o veľkomoravskom pôvode, ako aj na datovanie výstavby do 1/3 13. storočia, k čomu sa vo svojom príspevku priklonili. Kostolík je situovaný v lokalite bohatej na slovanské nálezy a dodnes poriadne neprebádanej. Vzdialený je asi 1,5 km od mikulčických "Valov" - veľkomorav-
skej sídliskovej aglomerácie. Jeho umiestnenie, ako i archaickosť stavebného typu s rovným záverom na prvý pohľad láka zaradiť jeho vznik do 9. - 10. storočia. Na porovnanie slúžia najmä mikulčické kostoly
1-2 a 8 (kostol č. 10 nie je na porovnanie vhodný). Autor prvého príspevku z 13. 12. 1997 nesprávne udáva, že kedysi takmer všetky veľkomoravské kostoly mali predsiene. Ak z dosiaľ známeho počtu veľkomoravských sakrálnych architektúr na Morave a Slovensku odrátame rotundy a neucelené zvyšky, ostáva nám asi 15 objektov, pričom len 6 má predsieň, z toho v troch prípadoch ide o zložitejšie komplexy (mikulčická bazilika, chrám v Sadoch pri Uherskom Hradišti, Devín). Analógiu hmotovej skladby, ktorá by zodpovedala kopčianskej (aj s predsieňou a rovným záverom), máme vlastne len v jednom prípade, aj to len približnú. Navyše, primárnosť predsiene nie je jednoznačne dokázaná. Vzhľadom na to, že zánikové horizonty veľkomoravských kostolov v Mikulčiciach, ktoré siahajú asi do polovice 10. storočia, je otázne pripustiť nepretržitú kontinuitu pri
objekte v Kopčanoch. Aj keď doterajší archeologický výskum nemožno pokladať za vyčerpávajúci, nepriniesol doteraz dôkazy pre veľkomoravskú hypotézu.
Kostolík sv. Margity má veľmi skromné rozmery, menší než mikulčické kostoly. Jeho celková dĺžka je dokonca menšia, než je dĺžka lode kostola v Danišovciach, ktorý je najmenším dvojloďovým kostolom v strednej Európe a vznikol koncom 13. storočia. Vzhľadom na veľkostné pomery, ako i stavebný typ, je mu naozaj najbližší Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom ,ktorý je možné datovať do polovice 11. storočia. Ak navyše vychádzame z prvej spoľahlivejšej datovateľnej skutočnosti - mandorlovej výzdoby (cca koniec 14. storočia) viažucej sa ku štvrtej vývojovej fáze, ostávajú nám len 3 staršie etapy vrátane etapy vzniku. Nemôžeme tu teda predpokladať príliš veľký časový rozptyl. Pravdepodobnejší je predpoklad výstavby objektu do prelomu 12.- 13. storočia, čo však nevylučuje staršiu tradíciu. Aj keď je otázka vzniku iste dôležitá, rovnako zaujímavý je i fakt, že tento kostolík, osamelý v lesnatom teréne minimálne od 14. storočia, v priebehu stáročí nezanikol, ba dokonca bol opätovne predmetom stavebných úprav a výzdob. Poskytuje nám mnoho nálezov, ale i mnoho otáznikov. Veľa ešte môže objasniť archeologický i archívny výskum.
Autor: Ing. arch. ANDREJ BOTEK, Bratislava
