Dominantnou príčinou zaostávania Slovenska v procese začleňovania sa do európskych ekonomických štruktúr je skutočnosť, že rozhodujúce politické štruktúry na Slovensku nie sú presvedčené o potrebe intenzívneho zapojenia slovenskej ekonomiky do týchto štruktúr a jej otvorenia sa voči zahraničiu.
Proces globalizácie svetovej ekonomiky, ktorého čiastkovým príkladom je i začleňovanie transformujúcich sa postkomunistických krajín do EÚ, sa stretáva s nejednoznačnými ohlasmi v celosvetovom meradle. Asi najčastejšie býva v tomto smere napádaný MMF, ktorý bol v minulom roku viacerými autoritami označený za pôvodcu ázijskej krízy a ešte ostrejšie bol napádaný pre podmienky, na splnení ktorých trval pri poskytnutí pomoci krajinám zasiahnutých touto krízou. Aj keď iba ťažko môžeme z našej perspektívy posúdiť všetky stránky diskutovaného vývoja, dá sa s vedomím určitého zjednodušenia vypichnúť niekoľko základných faktov.
Už v novembri 1996 varoval šéf MMF Michel Camdessus počas prednášky na konferencii "Macroeconomic Issues Facing ASEAN Countries" konanej v Djakarte ázijské krajiny pred rastúcim nebezpečenstvom vyplývajúcim z rozdielu medzi krátkodobosťou zdrojov a dlhodobosťou ich použitia, pričom zdôraznil možnosť rýchleho odchodu súkromného krátkodobého kapitálu v prípade zmeny nálady trhu. (plné znenie prednášky je dostupné na internetovských stránkach MMF na adrese http://www.imf.org/external/np/sec/mds/19 96/MDS9620.HTM).
Takisto je potrebné upozorniť na fakt, že po vypuknutí krízy to bol práve MMF, ktorý prísľubom pomoci eliminoval jej prehlbovanie. A keďže pomoc spočívala v poskytnutí nových mnohomiliardových úverov, zdajú sa byť ťažko prijateľnými výhrady voči podmienkam, ktoré si MMF ako veriteľ kládol.
Podľa v uplynulom týždni zverejnenej správy viaceré skupiny v chudobnejších krajinách vyhlasujú, že globalizácia je realizovaná vplyvnými multinacionálnymi firmami, ktoré sa snažia získať kontrolu nad krajinami tretieho sveta. Na tieto hlasy reagoval šéf Svetovej obchodnej organizácie Renato Ruggiero varovaním, že obviňovanie globalizácie z vytvárania sociálnych a ekonomických problémov by mohlo viesť k vzniku nebezpečného politického vývoja vo viacerých krajinách. Podľa jeho slov spravovanie svetového obchodu pomocou svetových dohôd od druhej svetovej vojny prinieslo úžitok rovnako bohatým ako aj chudobným krajinám.
Aj keď musíme akceptovať argument, že v tomto prípade nejde o nezaujaté stanovisko, stačí pre posúdenie prínosu globalizácie, ak ostaneme v ázijskom regióne, porovnať kvalitu života v severnej a Južnej Kórei.
Slovensku bližší vývoj v európskych krajinách bol v tomto týždni v znamení definitívneho oznámenia vstupu jedenástich krajín do Európskej menovej únie. Okrem jednoznačného "nie" zo strany Veľkej Británie, Dánska a Švédska, ako i pochybnostiach o schopnosti Talianska udržať menovú stabilitu priniesli agentúrne správy vyjadrenia označujúce samotnú myšlienku spoločnej európskej meny za predčasnú. Nemeckí ekonómovia upozornili na skutočnosť, že eliminácia flexibilných devízových trhov prinesie snahy budúcich členov EMÚ získať trhové výhody znižovaním relatívnych mzdových nákladov, inak povedané, zvýši sa nezamestnanosť. Vysoká nezamestnanosť je dlhodobým problémom Nemecka a tak neprekvapuje, že výhrady voči EMU prichádzajú hlavne zo strany opozičných sociálnodemokratických politikov.
Na druhej strane však viaceré hlasy upozorňujú na fakt, že jedine zvýšený konkurenčný tlak umožní EÚ získať pozíciu reálneho konkurenta voči v súčasnosti v celosvetovom meradle dominujúcej americkej ekonomike. Európska komisia má k budúcnosti EMU naďalej optimistický postoj. Podľa ňou vyslovenej prognózy začne spoločná európska mena svoj "život" v prostredí miernej inflácie, keďže ázijská kríza a tvrdá konkurencia na trhu práce držia cenové tlaky pod kontrolou. Vďaka absencii inflačných tlakov a konvergencii úrokových mier k nízkym sadzbám by transformácia na spoločnú menu mala prebehnúť hladko. Podľa odhadov sa bude Európska centrálna banka usilovať o udržanie inflácie na úrovni 1,5-2,0 %.
Uplynulý týždeň priniesol z hľadiska dlhodobého vývoja v Európe ešte jednu významnú udalosť, stretnutie najvyšších predstaviteľov Ruska, Francúzska a Nemecka. Spoločné stretnutie týchto troch, v európskej histórii výrazne antagonistických krajín, pôsobí hlboko symbolickým dojmom. Podľa agentúrnych správ bolo hodnotené ako prelomové, lebo po prvýkrát v ňom bola vyspelá Európa Ruskom vnímaná bez vzťahu ku Spojeným štátom. Zatiaľ iba v hmlistých obrysoch naznačená možnosť výraznejšieho zbližovania Ruska s Európou by pravdepodobne znamenala i zlepšenie pozície transformujúcich sa postkomunistických krajín.
Pre Slovensko tak vzniká zaujímavá situácia: ak totiž Rusko nachádza priamu cestu na spoluprácu s veľmocami EÚ, nebude už pre Slovensko existovať, ak vôbec kedy existovala, žiadna racionálne zdôvodniteľná lepšia alternatíva, než čo najrýchlejšie začlenenie sa do EÚ.
Autor: Juraj Kováčik P 67 value, spol. s r.o., Bratislava
