, Slovinska a ČR. Estónsko musí zmeniť množstvo zákonov, a presvedčiť svetovú verejnosť, že je schopné vstúpiť do "európskeho bloku" krátko po opustení sovietskeho bloku. Hlavnou úlohou Estónska je však integrovať ruskú menšinu v počte 300 000 osôb. Po vzniku samostatného Estónska nemali ruskí občania možnosť získať okamžite estónske občianstvo, pričom museli prejsť "naturalizačným" procesom, ktorý zahŕňal povinnosť zvládnuť jazykové testy. Druhou úlohou Estónska na ceste do EÚ je splniť environmentálne kritériá. Značné škody spôsobili bývalé ruské vojenské základne a bane na severovýchode krajiny. Estónsko dúfa, že EÚ poskytne finančnú pomoc na vyriešenie environmentálnych problémov.
Ekonomické reformy v Estónsku po rozpade ZSSR si vyslúžili v kruhoch EÚ značné chvály. Výsledkom reforiem je skutočnosť, že Estónsko je jednou z najotvorenejších ekonomík v rámci celej východnej Európy. Estónsko nemá takmer žiadne dovozné clá, pričom sa pýši vysokou úrovňou zahraničných investícií. V roku 1994 dosiahli zahraničné investície vrcholových 212 mil. USD. V roku 1996 však poklesli na 110 mil. USD. V roku 1992 poklesol HDP o 14 %, avšak v roku 1995 sa začal spamätávať a v roku 1997 sa dosiahol rast o 10 %. Inflácia poklesla z úrovne 1076 % v roku 1992 na minuloročnú úroveň 11 %.
