Prof. Viera Bacová vysvetlila Keynessovu teóriu národohospodárskej rovnováhy a domnieva sa, že hospodárska politika štátu by ju mala rešpektovať. Národohospodárska rovnováha podľa Keynessa nastane, ak sú bilancie zahraničného obchodu, štátneho rozpočtu a bilancia vzťahu investícií a úspor vo svojom súčte nulové. Skutočnosť je však taká, upozornila prof. Bacová, že bilancia zahraničného obchodu u nás je schodková (za rok 1996 asi vo výške 60 mld Sk), bilancia štátneho rozpočtu tiež. Prebytok úspor nad investíciami nestačí kryť spomenuté schodky. Použité zdroje zo zahraničia prof. Bacová neuviedla. Podľa prof. Bacovej je dôležité, v dôsledku akých výdavkov deficit vznikol, na čo sa deficitné financie použili. Preto sa prof. Bacová domnieva, že by sa nemali niektoré tovary, ktoré dokážeme vyrobiť doma, dovoliť dovážať, iba v minimálnom rozsahu možno doviezť tovar podobný doma vyrábanému na spestrenie trhu.
Prof. Bacová pripomenula, že v našej ekonomike z minulosti pretrváva plytvanie každého druhu. Minulý systém sme kritizovali pre nákladový model riadenia ekonomiky, ale dodnes sa tento model najmä vo verejnom sektore príliš nezmenil. Zisťujeme, že vo výrobe dosahujeme iba 40 % produktivity práce dosiahnutej v krajinách EÚ. Dôvody nízkej produktivity sú rôzne, patrí sem aj prezamestnanosť, chýbajú nám špičkové technológie. Docieliť stabilitu našej ekonomiky nebude možné bez štrukturálnej prestavby, zdedili sme výrobnú štruktúru zameranú na prvovýrobu a polotovary a menej na výrobu sofistikovaných výrobkov. Index dovozných cien tovarov vstupujúcich do ekonomiky rastie rýchlejšie ako index vývozných cien našich exportérov. Preto nám zahraničný obchod ujedá časť nášho produktu, dodala prof. Bacová.
Doc. František Kosorín pripomenul, že hospodárska politika štátu sa chápe najmä ako oblasť vplyvu vlády. Ale sem patrí aj pôsobenie medzinárodných inštitúcií ako WTO, MMF, EÚ, naša vláda musí pred ich rozhodnutiami ustúpiť.
Prof. Pavol Vincúr pripomenul, že exportujúce odvetvia na Slovensku vykazovali ako celok stratu. Ziskovosť väčšiny odvetví je nízka, to potom má za následok, že výnos daní z príjmu právnických osôb prudko klesá. Zadlženosť podnikateľského sektora v zahraničí sa zvýšila na 7,5 mld USD. Teraz máme vyššiu zadlženosť ekonomiky ako v Maďarsku, hoci sa prv poukazovalo na maďarskú rekordnú zadlženosť, poznamenal prof. Vincúr.
Potom sa diskutovalo, či vôbec existuje u nás koncepcia hospodárskej politiky ako oficiálny dokument, od ktorého by sa potom odvíjala rozpočtová, menová a priemyselná politika. Prevládajúci názor diskutujúcich možno charakterizovať vyjadrením doc. Kosorína, ktorý povedal, že stratégia rozvoja ekonomiky formálne je vo vládnom programe. Tam sú jasne vymenované ciele až do roku 2005. Ale postup pri uskutočňovaní tejto politiky sa nedodržiava. Prevláda politika krátkodobá, napr. keď sa schodková obchodná bilancia rieši zavedením certifikátov a dovoznej prirážky.
