Minulý týždeň oznámila VSŽ Holding, a.s., Košice svoj hospodársky výsledok, skončila s čistým ziskom 595 mil. Sk, výsledok potvrdila audítorská spoločnosť Ernst & Young. Hovorca VSŽ Jozef Marko zdôvodnil zníženie zisku VSŽ oproti zisku za rok 1996 (bol 1,3 mld Sk) a tiež oproti ohlásenému zámeru na minulý rok (1,44 mld Sk) troma faktormi: prepadom cien hutníckych výrobkov na svetových trhoch na prelome rokov 1996 a 1997, vzrastom kurzu amerického dolára (ten ovplyvňuje cenu vstupov) a s ním bol zviazaný pokles kurzu nemeckej marky ovplyvňujúci inkaso za predanú oceľ v Európe. Tretím faktorom podľa Marka je uspokojenie niektorých nemenovaných manažérov v spoločnostiach kontrolovaných VSŽ s dosiahnutými výsledkami a ich neschopnosť efektívne pracovať a riadiť, preto sa uvažuje o ich výmene.

Podpredseda dozornej rady VSŽ, predstaviteľ zamestnaneckých akcionárov (prostredníctvom spoločnosti Hutník, a.s.) Jaroslav Gruber vyslovil predpoklad, že za minulý rok VSŽ vyplatí dividendy vo výške 20 až 30 Sk. Minulý rok vyplácala VSŽ 40 korunovú dividendu na tisíckorunovú akciu. Na výsledky hospodárenia skupiny spoločností VSŽ má veľký vplyv hospodárenie VSŽ Oceľ, s.r.o., ktorej finančné výsledky neboli zverejnené. Len výsledky vo výrobe oceľových polotovarov boli v niektorých tovarových položkách zverejnené vo fyzickom objeme produkcie, boli vyššie ako v roku 1996.

VSŽ majú podporu vlády aj preto, lebo manažment zvolený akcionármi na mimoriadnom valnom zhromaždení má dôveru samotného premiéra V. Mečiara. Týmito slovami sa prezentovalo postavenie VSŽ pri premiérovej návšteve vo VSŽ minulý týždeň. Hovorca VSŽ Jozef Marko povedal, že VSŽ majú niekoľko nevyriešených otázok, pri ktorých očakáva pomoc od vlády. Medzi problémy podľa Marka patrí výstavba vodovodu v Čiernej Hore (Juhoslávia). Marko naznačil, že s výstavbou tohto vodovodu je spojený nejaký problém, ktorý by mohli novinári vypátrať. Analýzou doteraz zverejnených správ o vodovode v Čiernej Hore a nadväzujúcimi súvislosťami sa možno dopátrať k týmto faktom. Projekt 100 km dlhého vodovodu v Čiernej Hore bol v októbri 1996 predmetom rokovania vtedajšieho prezidenta VSŽ Jána Smereka s juhoslovanskými štátnymi predstaviteľmi. VSŽ sa uchádzali o zákazku v hodnote 85 mil. USD, v hre boli aj ďalšie západoeurópske firmy. V lete minulého roka bol založený spoločný podnik Montenegro-Casovia, do ktorého vstúpili VSŽ a čiernohorské vodárne. Vtedy bola oznámená cena projektu 117 mil. USD a termín dokončenia rok 2000. Ešte v roku 1996 Ján Smerek konštatoval, že slovenské banky jednak nemajú zdroje, sú pod pomerne reštriktívnou politikou NBS a nechcú riskovať najmä v zahraničí. Smerek vtedy dal výzvu: Nájde sa na Slovensku banka, ktorá prefinancuje stavbu vodovodu do Čiernej Hory v Juhoslávii, kde by sa dala umiestniť celoročná produkcia rúrovne z VSŽ? V súvislosti s touto výzvou treba pripomenúť, že VSŽ sa pokúsili ovládnuť Investičnú a rozvojovú banku, a.s., k tomu NBS odmietla dať súhlas. IRB je od decembra v nútenej správe NBS a čaká sa na investora, ktorý by doplnil jej prehospodárený akciový kapitál vo výške najmenej 2 mld Sk.

Marko spomenul minulý týždeň ako jeden z ďalších problémov VSŽ stagnujúcu dostavbu KŤUK (Krivorožský ťažobno-úpravárenský kombinát) v Dolinskej na Ukrajine. Tu sa od roku 1987 stavia fabrika na výstavbu aglomerátov zo železnej rudy, ktorá sa ťaží v Krivom Rogu. Dovozom aglomerátov namiesto železnej rudy pre tavbu železa vo VSŽ by sa výrazne znížili dopravné náklady. O stave stavby KŤUK a prekážkach jej dokončenia je málo informácií. Občas opoziční politici kritizujú použitie štátnych financií na projekt KŤUK. Začiatkom roka 1996 vtedajší minister hospodárstva Ján Ducký povedal, že sa pripravuje ocenenie majetku stavby KŤUK. Jeho výsledok nebol zverejnený. Pri rozdelení ČSFR VSŽ prevzali KŤUK od vlády ČSFR, vtedy mal hodnotu 10 mld Kčs a na jeho dostavbu sa podľa vtedajších údajov malo investovať ešte 7 miliárd Kčs.

Prvýkrát sa o obstaraní financií pre VSŽ emisiou dlhopisov začalo hovoriť v apríli minulého roka, vtedajší finančný riaditeľ Ján Seňo chcel domácou emisiou dlhopisov získať 3 mld Sk, ktoré sa mali použiť na financovanie strategických zámerov VSŽ. Nasledujúce májové menové udalosti spojené s trvalým vzostupom úrokových sadzieb nad 20 % zrejme znemožnili emisiu. Preto sa vo VSŽ rozhodli získať financie zahraničnou emisiou. Predstavenstvo VSŽ schválilo emisiu eurobondov v novembri 1997, vtedy sa hovorilo o objeme emisie 240 mil. USD a o splatnosti 10 rokov. Zároveň VSŽ angažovali ratingovú agentúru Standard & Poor's, aby vypracovala ohodnotenie VSŽ ako príjemcu úveru. Výsledok ohodnotenia nebol zverejnený. Minulý týždeň podpísal manažment VSŽ s bankármi Chase Manhattan a holandskej ING Barings mandát na emisiu eurobondov v objeme 200 mil. USD so splatnosťou 7 rokov. Do predaja týchto eurobondov (očakáva sa v lete tohto roka) získa VSŽ preklenovací úver vo výške 30 mil. USD. Použitie financií z predaja emisie má byť na prevádzkové potreby a financovanie investičných zámerov VSŽ. Marko zdôvodnil oddialenie emisie z pôvodne plánovaného marca 1998 krízovou situáciou na finančných trhoch v juhovýchodnej Ázii.

V správe ČTK sa uvádza, že slovenskí vlastníci - právnické osoby, ktorých štatutári sú personálne prepojení so štatutármi VSŽ Holding, kontrolujú 58 % akcií VSŽ Holding. V tejto časti dominuje tzv. Rezešova skupina. Rezešovej skupine k vlastníctvu akcií VSŽ pomohli lacné predaje približne desaťpercentných balíkov VSŽ z portfólia FNM SR spoločnostiam Manager a Ferrimex. Stalo sa tak v roku 1994 a 1995 rozhodnutím Mečiarovej vlády a FNM SR. Vtedy tiež FNM predal asi 10 % akcií zamestnaneckej spoločnosti Hutník. Naproti tomu podľa ČTK asi 21 % akcií kontrolujú zahraniční akcionári, ktorí tento podiel získali nákupmi na kapitálovom trhu. Presuny akcií k zahraničným investorom komentoval predstaviteľ spoločnosti slovami, že rozhodujúci balík akcií VSŽ nie je predmetom obchodu. Akcie VSŽ s nominálnou hodnotou 1000 Sk sa napriek provinčným pomerom na BCPB intenzívne obchodujú. Minulý rok sa ich cena pohybovala okolo 600 Sk, po výmene manažmentu v marci klesla na 390 Sk a minulý týždeň sa ich cena zotavila, dosiahla 440 Sk.