Pri čítaní článku p. Štefana Hríba v periodiku DOMINO EFEKT mi napadla myšlienka, či vôbec chápe, o čo momentálne na tom našom malom, zvrchovanom a neviem akom ešte Slovensku ide. Každému i menej zainteresovanému je jasné, že rozhodujúcim činiteľom pre ďalšie politicko-hospodárske smerovanie tejto krajiny na dlhé obdobie budú výsledky jesenných parlamentných volieb, ktoré by mali dať odpoveď, či konečne od uplynutia "nežno-zamatovej" revolúcie bude možné kormidlo tohto blúdiaceho Holanďana otočiť v smere prúdenia európskeho mistrálu. Dosiahnuť tento cieľ zabezpečí jedine presadenie sa demokratických síl v parlamentných voľbách, čomu všetky opozičné politické strany podmieňujú svoje konanie. Keď vieme, čo sú to voľby, tak je nám jasné, že výška získaných volebných percent je úmerná súčtom hlasov - lístkom, ktoré voliči, obrazne povedané, nahádžu jednotlivým politickým stranám do volebných urien. V praxi to znamená, že rozhodujúcim činiteľom, kto voľby vyhrá, je, socialisticky povedané, "pracujúci ľud", ktorý takto rozhodne, či ďalej pôjdeme vľavo alebo vpravo. Pokiaľ ja viem, tomuto nášmu slovenskému pracujúcemu ľudu je vždy bližší politik, ktorý ho "zastáva a bráni" proti vykorisťovateľom, milionárom a západným imperialistom, čo chcú naše mladé Slovensko prinútiť padnúť na kolená, ako politik a strana rozumovo presadzujúca moderné trhové hospodárstvo, európsku integráciu i vyváženú svetovú politiku. Je to smutné konštatovanie, ale taká je momentálna realita v slovenskej spoločnosti tesne pred rozhodujúcimi voľbami, kde na prerod myslenia voličov, pokiaľ to nepochopili za 8 rokov, už teraz niet času. A Jano Ľupták a ostatní súpútnici to veľmi dobre vedia. Mal by to pochopiť i pán Hríb, že keď tréner chce dosiahnuť priaznivý výsledok, musí taktiku hry prispôsobiť mužstvu, aké momentálne má k dispozícii a nemôže čakať, že po rokoch herne vyspeje. Ja osobne sa preto nedivím, že niektorí páni z KHD hlasovali za milionársku daň, vehementne nerobili vietor okolo Saddáma Husajna, alebo tiež jednoznačne nedeklarujú povolebné vládne zoskupenie za účasti maďarských politikov. To v plnej miere v rámci SDK robí DS, lenže táto v prieskumoch volebných preferencií sa drží tak okolo 2-3 %, čo pre volebné víťazstvo SDK je ako psovi malina. Niežeby som s názormi a politikou DS nesúhlasil. Je to vlastne to, čo moderná spoločnosť na Slovensku potrebuje. Jej presadenie bude možné až po prípadných víťazných parlamentných voľbách, kde aj politici ako Černák, Magvaši, Brocka, Pittner, Šimko, populistický Dzurinda či socializujúci rovnostár Čarnogurský budú nútení (a som presvedčený, že aj chcú) robiť takú politiku, ktorá na Slovensku zabezpečí stabilitu i hospodársky rast. Dokonca inú možnosť, pokiaľ budú chcieť uspieť, ani nemajú.
Ale na rozdiel od novinárov politici vo svojom konaní musia zohľadňovať všetky aspekty meniacej sa politickej scény a v konečnom dôsledku niesť zodpovednosť za to, čo robia a urobia. Domnievam sa preto, že konštatovanie p. Hríba je skôr jeho osobný pohľad na politiku opozície s tým, že to, čo napísal, bola snaha pomôcť spoločnej veci, hoci podstata problému tkvie v nepripravenosti a neochote väčšiny slovenskej spoločnosti prijať nový politický a hospodársky systém ridenia štátu.
Autor: EMIL MAJER, Bardejov
