"Poslanecký návrh zákona, tak ako bol predložený, je v priamom rozpore s ústavou a medzinárodnými dokumentmi o základných ľudských právach a slobodách, ktoré garantujú zásadu prezumpcie neviny. Stratu takého významného práva, akým je právo volebné, nemožno spájať s výkonom väzby alebo so zadržaním, teda ešte pred vynesením rozsudku. Navyše, podľa tohto návrhu by nemohol kandidovať ani občan, ktorý je vo väzbe.

Toto ustanovenie je politicky nebezpečné vzhľadom na atmosféru, ktorú súčasná vláda vytvára umelými aférami. Zoberme si napríklad vykonštruovanú prípravu atentátu na V. Mečiara zo strany opozície alebo obvinenia predsedu vlády, že opozícia pripravuje nepokoje na rozvracanie republiky. Mohlo by sa stať, že v čase pred predkladaním kandidačných listín by mohli byť niektorí predstavitelia opozície vzatí z takýchto a podobných dôvodov do väzby, čím by sa im znemožnilo kandidovať. A aj keby boli neskôr s ospravedlnením prepustení, na kandidačnú listinu by sa po jej odovzdaní už nedostali. Terajšia prokuratúra - vzhľadom na ,stalinský princíp` monokratickej podriadenosti - je stranami vládnej koalície ľahko manipulovateľná.

Tu sa však už vláda spamätala a navrhla tieto obmedzenia odstrániť. Upozorňujem na to, že aj keď návrh volebného zákona predložili poslanci, spracovali ho pracovníci štátnej správy priamo pod taktovkou Vladimíra Mečiara. Zmena stanoviska vlády je teda výsledkom spontánneho odporu verejnosti. To isté platí aj o ďalšom nezmyselnom ustanovení, vylučujúcom právo občanov kandidovať, ak nie sú členmi nijakej politickej strany. Až tak ďaleko do priestoru absurdnosti zašiel návrh volebného zákona."

Podozrenie vyvolávajú aj zmeny vo vyvesovaní voličských zoznamov.

"Podľa doterajšieho znenia ustanovenia $ 6 ods. 1 mala obec povinnosť vyložiť zoznamy voličov najneskôr 30 dní pred konaním volieb, aby občania mohli do nich nazrieť. Toto ustanovenie navrhujú predkladatelia vypustiť. Nový návrh obsahuje iba povinnosť obcí umožniť občanovi, ak o to požiada, nazrieť do zoznamu voličov. Nemožno to nazvať inak, ako utajovanie voličských zoznamov. Načo je to dobré? Uvedomme si, že obmedzovanie kontroly verejnosťou otvára priestor na manipulácie so zoznamami voličov, napríklad uvádzanie už nežijúcich, prípadne fiktívnych osôb."

Dochádza aj k zmenám v právomociach volebných komisií?

"Ústredná volebná komisia a okresné volebné komisie majú podľa návrhu oklieštenú právomoc, pretože sa navrhuje vypustiť ustanovenie o tom, že volebné komisie dozerajú na dodržiavanie právnych predpisov o voľbách. Rovnako sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého tieto volebné komisie rozhodovali o sťažnostiach na postup nižších komisií a o odvolaniach proti ich rozhodnutiam. Súdy totiž nemôžu nahradiť v celom rozsahu prácu volebných komisií pri dozeraní nad zákonnosťou priebehu volieb. Takýmto spôsobom vzniká nebezpečenstvo, že práca okrskových komisií bude manipulovaná bez možnosti zásahu okresnej volebnej komisie. Je ťažké obsadiť všetky okrskové komisie (jedna okrsková komisia pripadá na 1000, ale niekedy už na 50 voličov) kvalifikovanými, dobre informovanými ľuďmi. Platí to predovšetkým v menších obciach, a tam má práve HZDS výraznejšiu podporu. Znamená to, že prípadné sťažnosti hoci i na technické nedostatky, ktoré ale môžu mať závažný dopad na priebeh volieb, nebude mať kto vybaviť.

Funkciu sekretariátu Ústrednej volebnej komisie má aj naďalej plniť osobitný organizačný útvar ministerstva vnútra. Doteraz bol riadený Ústrednou volebnou komisiou. Návrh však sekretariát tejto volebnej komisie ponecháva v riadiacej právomoci ministerstva vnútra. Vzniká tak možnosť ovplyvňovania práce volebnej komisie zo strany štátnej správy, pri obsadzovaní ktorej, ako je všeobecne známe, bolo uplatňované veľmi rigorózne kritérium straníckej príslušnosti. Štátna správa je totiž obsadená príslušníkmi strán vládnej koalície."

Kto bude vo volebných komisiách?

"Volebné komisie majú byť obsadené zástupcami všetkých kandidujúcich strán. Ak však napríklad v menších obciach politické strany neobsadia okrskové komisie v minimálnom počte 5 členov, zostávajúci počet členov určí prednosta okresného úradu. Doteraz to bolo v právomoci starostu obce. Ten, na rozdiel od prednostu okresného úradu, občanov obce pozná. Takýto neracionálny presun právomoci je zrejme motivovaný snahou získať aj túto výhodu, pretože štátna správa je, ako som už uviedol, obsadená príslušníkmi vládnucich strán, predovšetkým HZDS."

Najväčšou zmenou sú ale nové pravidlá, týkajúce sa koalícií...

"V ods. 2 sa vyžaduje, aby každá strana koalície uviedla svojich kandidátov na osobitnom zozname. Kandidátna listina koalície strán je súhrnom takýchto osobitných zoznamov. Voliči majú hlasovať o každej strane osobitne, aj keď je v koalícii. Podľa $ 22, ods. 2 návrhu sa vyhotovuje samostatný hlasovací lístok aj pre každú stranu koalície. Podľa $ 41, ods. 2 a 3 návrhu sa zisťuje splnenie podmienky dosiahnuť aspoň 5 % hlasov pre vstup do parlamentu pre každú stranu koalície. Podľa $ 44, ods. 2, písm. c) sa výsledky volieb vyhlasujú vždy podľa politických strán, aj keď sú v koalícii. V oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb sa teda hlasovanie za koalície neobjaví. A čo to všetko znamená? Vlastne sa eliminujú koalície. Ide o premyslený trik zo strany HZDS, ktoré donedávna v prieskumoch verejnej mienky výrazne viedlo. Po vytvorení opozičnej Slovenskej demokratickej koalície sa situácia zmenila. Prieskumy ukazujú, že výrazným víťazom volieb by mohla byť práve táto koalícia. Spomínaný návrh je preto násilným zásahom do súťaže politických strán.

Ďalšou zmenou je ustanovenie: ,Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do štrnásteho dňa pred dňom volieb.` Neodôvodnene sa tým predlžuje zákaz uverejňovania predvolebných prieskumov oproti terajšiemu stavu o celých sedem dní. Takto predĺžené moratórium obmedzuje ústavné právo občanov na informácie povedzme o tom, ako verejná mienka reaguje na obsah a formy predvolebnej kampane zúčastnených politických strán."

Kam sa bude dať odvolať v prípade očakávaných mocenských podrazov?

"Návrh novely volebného zákona obsahuje aj návrh na zmenu občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto návrhu má Najvyšší súd rozhodovať o sťažnostiach proti zaregistrovaniu alebo nezaregistrovaniu kandidátnej listiny politickej strany Ústrednou volebnou komisiou, ktorá je oprávnená registrovať kandidátne listiny. Návrh, napríklad na zrušenie registrácie, môže dať ktorákoľvek politická strana zúčastňujúca sa volieb, pričom nie je ustanovená ani lehota, v ktorej to možno urobiť, a nie sú uvedené ani dôvody, pre ktoré tak možno urobiť. Žiaľ, ani obsadenie Najvyššieho súdu nedáva záruky, že toto ustanovenie nebude zneužité na útoky proti opozičným politickým stranám. HZDS sa podarilo presadiť do vedúcich funkcií tohto orgánu sudcov, ktorí nespĺňajú požiadavku sudcovskej nezávislosti. Spomeňme, že týchto funkcionárov volí Národná rada SR s vyjadrením sudcovských samosprávnych organizácií, pričom obidve samosprávne organizácie sudcov sa vyjadrili proti ich zvoleniu."