Pozývací list, na základe ktorého vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy okupovali roku 1968 Československo, mal podľa bývalého prvého tajomníka ÚV KS Ukrajiny Piotra Šelesta až 11 signatárov. Uvádza sa to v dokumentoch, ktoré získala TASR z amerických archívov. Šelest, ktorý list tajne prevzal od Vasila Biľaka na verejnom WC v Bratislave 3. augusta 1968, uvádza vo svojom denníku, že okrem vtedajších politikov Biľaka, Indru, Koldera, Švestku a Kapeka ho podpísali aj František Barbírek, Emil Rigo, Jan Piller, Karel Hoffmann, Jozef Lenárt a Lubomír Štrougal. Odovzdaniu listu predchádzali dve tajné stretnutia Biľaka a Šelesta v Užhorode a na Balatone. V Šelestovom denníku sa píše: "1. augusta 1968 sme boli v pohraničnej stanici Čop. Odtiaľ sme mali ísť do Bratislavy. (...) Okrem vlastného stretnutia bratských strán mi ide predovšetkým o to, aby som sa skontaktoval s V. Biľakom a dostal list, o ktorý máme taký veľký záujem. Počas jedného z mojich rozhovorov s Biľakom v Čiernej mi Biľak povedal, že list bude mať a odovzdá mi ho. (...) V podvečer (3. augusta) som sa s Biľakom stretol znova a dohodli sme sa, že o 20.00 príde na verejné WC a že ja sa tam tiež ukážem v tom čase. List mi odovzdá cez nášho zamestnanca NKVD Savčenka. Presne tak sa to stalo. Stretli sme sa "náhodou" na záchode a Savčenko nenápadne preložil z jeho ruky do mojej obálku s dlho očakávaným listom." Podľa historika Marka Kramera z Harvardskej univerzity Šelestov denník silne podporuje domnienku, že sovietske politbyro dostalo viac ako jeden "pozývací list", v rozličných časoch. List, ktorého kópiu odovzdal česko-slovenskej vláde v júli 1992 Boris Jeľcin, obsahuje iba mená Biľak, Indra, Kolder, Švestka a Kapek. A. Kapek sa okrem toho obrátil na Brežneva vlastným listom v júli 1968, v ktorom požadoval od ZSSR "bratskú pomoc". Skutočnosť, že signatárov pod pozývacím listom mohlo byť až jedenásť, prekvapila i český Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu, ktorý existuje ako samostatná zložka policajného úradu vyšetrovania.