Medzinárodná ratingová agentúra Moody`s znížila na začiatku minulého týždňa hodnotenie štátnych dlhopisov SR v cudzej mene na úroveň Ba1 a hodnotenie depozít v cudzej mene na úroveň Ba2, čo znamená pokles z investičného na špekulačný stupeň. Definitívne sa tak potvrdili niekoľko mesiacov trvajúce negatívne správy naznačujúce zhoršenie hodnotenia Slovenska v očiach zahraničných investorov. Jedným z prvých jasných signálov boli problémy Slovenských elektrární, ktoré napriek tomu, že získali od Standard&Poor rating BBB- predstavujúci investičný stupeň, nedokázali za prijateľných podmienok na jeseň minulého roku umiestniť emisiu eurobondov. Z obdobnými problémami sa stretla i vláda, a tak plánované zdroje v objeme 200 mil USD boli najskôr vykryté krátkodobým úverom od Nomury a následne v tomto roku zatiaľ iba 6-mesačnými dlhopismi. Moody`s označila za hlavné príčiny svojho rozhodnutia pretrvávajúci deficit bežného účtu a skutočnosť, že vysoký rast HDP a priemyselnej produkcie bol vyvolaný predovšetkým rapídnym rastom krátkodobého zadlženia štátu v zahraničí.
Jedinou alternatívou zahraničných úverov ako nie domácich dlhodobých zdrojov sú priame zahraničné investície. Tieto v strednej a východnej Európe stúpli v minulom roku na desaťnásobok úrovne z roku 1991 a dosiahli celkovo 82 mld USD. Poľsko s 25 % a Rusko s 28 % investovaného kapitálu prekonali koncom uplynulého roka po prvýkrát Maďarsko. Naopak pokles zahraničných investícií zaznamenali v minulom roku okrem Slovenska i Čechy. Ku koncu prvého polroka 1997 dosiahla celková hodnota zahraničného kapitálu v SR 36,1 mld Sk, čiže o niečo viac ako 1 mld USD. Najväčším investorom bolo Nemecko s 9 mld Sk. Pre porovnanie, priame zahraničné investície v Kazachstane vzrástli v minulom roku o 1,6 mld. USD na celkovú výšku 7,5 mld USD. Aj keď hlavnou skutočnosťou, ktorá rozhoduje o záujme zahraničných investorov o Kazachstan, sú bohaté ložiská ropy a zemného plynu, nie nepodstatným faktorom je i liberalizácia ekonomiky a priaznivé investičné podnebie. Keď slovenská vláda na začiatku druhej vlny kupónovej privatizácie deklarovala snahu o vytvorenie "silnej domácej kapitálovej vrstvy", asi málokto očakával, aký hlboký dopad bude mať tento krok na vývoj slovenskej ekonomiky. Okrem výrazného zníženia transparentnosti v celej ekonomike, vyvolaného už samotnou metódou privatizácie, znamenalo toto systémové rozhodnutie zabuchnutie dverí pred zahraničnými investíciami. Vývoj v posledných dvoch rokoch jasne naznačuje hlavné problémy vyplývajúce z takéhoto rozhodnutia.
V prvom kroku znamenala privatizácia domácimi subjektami veľký nápor na nie príliš silný bankový sektor. Aj keď vďaka často symbolickým cenám, za ktoré FNM predával svoj majetok, ako i splátkovému režimu došlo k zníženiu tejto záťaže, je pravdepodobné, že úvery na privatizáciu pohltili výraznú časť domácich úverových zdrojov. V druhom kroku novovzniknutá kapitálová vrstva nebola silná, čo sa týka kapitálového vybavenia. Investičné potreby nevyhnutné pre rozvoj sprivatizovaných podnikov mohli byť pokryté iba novými, prevažne zahraničnými úvermi.
V treťom kroku nedošlo v mnohých podnikoch napriek ich transformácii na súkromné spoločnosti k reštrukturalizácii výrobného programu. V tomto smere bol podcenený možno najpodstatnejší prínos zahraničných investícií, ktorý spočíva v tom, že zahraničný investor zo sebou neprináša iba peniaze, ale hlavne know-how, teda vedomosti o tom, čo a ako vyrábať, a hlavne - kde to predať. Stále príliš veľa slovenských podnikov má problémy umiestniť svoju produkciu nielen na vyspelých, ale i na východných trhoch. Podstatná časť slovenského exportu je založená na lacnej pracovnej sile a je zrejmé, že pokiaľ Slovensko nemá ostať banánovou republikou, je možné túto výhodu považovať iba za dočasnú.
Zhoršenie ratingu zo strany Moody`s nebude pravdepodobne príčinou zníženia záujmu zahraničných investorov o priame vstupy na Slovensko, je však priamym dôsledkom jeho mizernej úrovne v minulých rokoch. A tá bola zase zapríčinená hlavne systémovými rozhodnutiami, jednoznačne preferujúcimi politické až iracionálne argumenty na úkor argumentov ekonomických.
Autor: Juraj Kováčik P67 value, spol. s r.o., Bratislava
