finálových stretnutí riaditeľ košického klubu Pavol Matis. Skúsený funkcionár, ktorý bol strojcom pamätných federálnych titulov Košičanov v roku 1986 i 1988, nehodnotil emócie na ľade (tými spoza mantinelov sa podľa jeho slov zaoberali okamžite po informácii, že Slovan podal trestné oznámenie na B. Brunclíka, odborníci z ich akciovej spoločnosti) ako výnimočné. Vo finále to vraj tak býva takmer vždy. S výhodou troch mečbalov teda cestujú Bratislavčania do Košíc, kde aj podľa zhodných názorov trénerov Bokroša i Jančušku budú mať súboje rizikový charakter. "Výbušný ľad" by však mal byť podľa slov P. Matisa o päťdesiat percent kvalitnejší, ako počas vlaňajších finálových súbojov s Trenčínom. Vtedy sa stal terčom ostrej kritiky, lebo puky nezriedka uviazli v zvodnatenej kaši. Pred troma týždňami na štadión košickej Lokomotívy prvýkrát doviezli v cisternách špeciálnu vodu z Východoslovenských železiarní, ktorá obsahuje zlúčeniny pozitívne pôsobiace na štruktúru ľadu.
Veľkí rivali si po nevyberavých kontaktoch usilovne lížu rany, lebo podľa P. Matisa musia zvládnuť ešte tri zápasy. V duchu hokejovej fyziológie sa rýchlejšie regenerujú i liečia víťazi, do hry vstúpi aj kondičná stránka. E. Bokroš si v tejto oblasti verí viac, zdôrazňuje, že základy sna o titule začali slovanisti potiť už v máji v tvrdej predsezónnej príprave. Košickí tréneri Brunclík i Jančuška pripísali víťazné rozuzlenia dramatických predĺžení kamarátšaftu belasých so šťastenou, slovanisti zasa veria svojej vnútornej sile. Bratislavčania sa v oboch zápasoch pomalšie rozbiehali, no v záverečných fázach zasa lepšie korčuľovali. Domácim sa v pravý čas dostal do "vianočnej formy" kapitán Cíger, jeho kolega Plavucha bol nemenej nebezpečný, no často musí čeliť presilovke vlastných nervov, čo ho oberá o pobyt na ľade vo chvíľach, keď by mohol rozhodnúť. Diskusia s desaťminútovým následkom sa mu prihodila aj pred rokom v treťom finálovom zápase v Trenčíne, kde sa tiež lámala história. Dôrazný pohovor čaká aj hrdinu prvého finálového stretnutia Iľjina. Tak ako v stredu skolil súpera gólom v predĺžení, mohol svojím štvrtkovým revanšfaulom na Jasečka, za ktorý dostal zaslúžene päť plus do konca, pochovať sľubne rozbehnutú partiu svojich spoluhráčov. Ak dobre platení profíci pozabudli, koľko stojí strata sebaovládania vo finále, možno im to kompetentní pripomenú. O sile Košičanov svedčí vývoj druhého zápasu, keď nerezignovali ani za stavu 1:4. Pred svojím súperom majú výhodu roky zdokonaľovanej finálnej fázy a súčinnosti naslepo. Keď im niekto dožičí priestor a čas, vedia s tým rýchlo a presne naložiť. V porovnaní s vlaňajším sklamaním proti Dukle sú však tohtoročné Košice oveľa homogénnejšie i odhodlanejšie. Klobúk dolu pred tým, čo predvádza Igor Liba.
