Sekčná šéfka na ministerstve hospodárstva (MH) Anna Joštiaková povedala, že MH neplánuje rozšíriť licenčné bariéry pre import na Slovensko a na strane vývozu sa budú licenčné bariéry zužovať. MH má v pláne zlepšiť vyjednávacie podmienky pre slovenských exportérov v prístupe na trhy, kde platia podmienky svetovej obchodnej organizácie - WTO. (Sem nepatrí Rusko.) MH chce ukončiť prístupový proces Slovenska do organizácie OECD. Joštiaková upozornila, že dovozná náročnosť ekonomiky sa znížila na 60 % z HDP v porovnaní s rokom 1993 o vyše 8 %. Podiel exportu na HDP sa však mierne znížil na 58 % v minulom roku. Minulý rok sa znížil deficit obchodnej bilancie o 20 mld Sk v porovnaní s rokom 1996, dosiahol 49 mld Sk. Pre tento rok predpokladá ministerstvo deficit obchodnej bilancie vo výške 44 mld Sk. V pomernom vyjadrení by mal dosiahnuť 6 % z HDP. Všeobecne sa za bezpečnú hranicu považuje deficit 5 % z HDP. Joštiaková pripomenula, že potenciálny investor do výroby polovodičov, americká Motorola, žiada vytvorenie bezcolného pásma, podobne aj firma Bull, v licencii ktorej sa v Banskej Bystrici montujú počítače.
Obmedzené investície
Stredoslovenské elektrárne, (SSE) š. p. Žilina, sú najväčšou z troch regionálnych elektrorozvodných spoločností. Podľa podnikového časopisu narastá deficit v obnove elektrorozvodných zariadení, lebo výnosy z predaja elektriny nestačia pokrývať všetky investičné potreby. Manažéri SSE viackrát poukazovali na nemožnosť zvyšovať tarify elektriny pre obyvateľstvo, ktoré sú na úrovni roka 1991. Zvyšovanie taríf povoľuje ministerstvo financií. Potreba investícií vo finančnom vyjadrení sa zvyšuje aj v dôsledku výrazného rastu cien prác, materiálov a zariadení. Kým v roku 1985 sa v SSE investovalo za 180 mil. Kčs, minulý rok už za 970 mil. Sk. Na pokrytie technologicky potrebných investícií by sa malo tento rok investovať 1,4 mld Sk, ale bude sa zhruba na úrovni minulého roka. SSE rieši nedostatok investičných zdrojov aj syndikovaným úverom v zahraničí, ktorý si nedávno zobrali v objeme 20 mil. USD pri úrokovej sadzbe LIBOR + 1,1 %.
Zadlžený cukrovar
Hospodárenie Trnavského cukrovaru, a. s. Trnava, sa udržalo v ziskovom pásme napriek nízkej predajnej cene cukru počas minulého roku. Priemerne cukrovar predával cukor za 13,20 Sk za kg bez DPH. Výkony cukrovaru predstavovali 670 mil. Sk za minulý rok. Hospodárenie v tomto roku nebude lepšie napriek stanoveniu minimálnych cien cukru na 15 Sk ministerstvom financií. Očakáva sa zníženie objemu výroby cukru. Zadlženosť cukrovaru vzrástla, dosiahla 79 % z vlastného kapitálu. Cukrovar finančne zaťažuje aj dlhá doba obratu zásob, podmienená sezónnosťou výroby, a vysoká cena peňazí. Trnavský cukrovar bol privatizovaný v prvej vlne kupónovou metódou.
Plastika so ziskom
Plastika, a. s. Nitra, predala vlastné výrobky za 1,55 mld Sk a vykázala čistý zisk 43 mil. Sk. Podľa predstaviteľa spoločnosti zisk je o niečo nižší ako v roku 1996 v dôsledku zostrujúcej sa konkurencie, ktorá nedovolila Plastike zvýšiť ceny za svoje výrobky - plastové polotovary. Naproti tomu sa zvýšili ceny vstupov do výroby spoločnosti. Plastika pokračuje aj tento rok v investovaní do výrobnej technológie, má investovať za 180 mil. V novembri minulého roka Plastika kúpila v Kolíne (ČR) štátny podnik Isol a premenovala ho na Plastika Isol, s. r. o. Základné imanie Plastiky je 692 mil. Sk, bola privatizovaná v prvej vlne kupónovou metódou.
Autor: jv
