"Je tu ešte niekto od médií? Tak čo na to poviete? Ja som rád, že to videla celá republika. Takto sa správalo gestapo. Gestapo. Zozadu na miechu. Gestapáci! Gestapo!" vyšiel hodnú chvíľu po pondelkovom štvrtom zápase extraligovej série z dverí košického štadióna s nápisom "tréneri" Bedřich Brunclík, ktorý sa na riadnej tlačovke nezúčastnil. Táto asociácia na tému Liba - Rusznyák ho očividne zaujala a dominovala uňho medzi zážitkami zo štvrtého finálového duelu Košíc so Slovanom. Až mrazil dojem, že tréner Brunclík to vychutnáva ako satisfakciu. "Béďo" sa železne drží zásady nedopustiť na svojich chlapcov a zároveň usilovne budovať obraz nepriateľa. Keď mal pred dvoma rokmi ešte ako tréner Popradu pocit, že v Trenčíne jeho chlapcom ubližujú, vyletel zo striedačky a zmlátil maséra Dukly až na péenku. Sľubnú hokejovú kvalitu finálovej série zatieňuje pitvanie dilemy, kto vyriekol A a kto B v špirále vášní podľa mechanizmu: kto zasial vietor, zožne búrku. Každý vidí sejbu a žatvu po svojom, nielen v našom hokeji to inak nebýva, nebolo a žiaľ, asi ani dlho nebude. Isté však tiež je, že Brunclík zneužitím mena Dušana Pašeka prepískol hokejové mantinely.

Imaginárny súd hokejovej podstaty je najspravodlivejší. Košičania paradoxne v dvoch bratislavských zápasoch reagovali v osobných súbojoch oveľa predráždenejšie ako doma, kde sa sústredili a nakoniec i presadili svojimi typickými technicko-kombinačnými zbraňami. V Bratislave prehrali, v Košiciach stav vyrovnali. Bratislavčania doplatili na opačný vývoj. Poučenie je dávno známe - jednou z najsilnejších hokejových zbraní je schopnosť sebaovládania a ignorovanie provokácií. Aj keď to vždy preukrutne bolí. V takýchto prípadoch je základným predpokladom silná píšťalka rozhodcu.