1+1=3 - pre seržanta v podaní M. Kiša je to filozofická úvaha nad rámec možností. Pre diváka signál, že dielo s takýmto názvom bude iste šteklivé. Nepomýli sa. Rovnomenný titul, ktorý od soboty oficiálne pribudol na repertoár nitrianskeho Divadla A. Bagara, je bulvárna fraška anglického dramatika Raya Cooneyho. Pripravil ju rumunský režisér Cristian Ioan. Nezostáva než súhlasiť s citátom z Times v bulletine, že v hre nájdeme "vzácne momenty pravej frašky". Naozaj, prepletenec udalostí na scéne dokazuje, že autor ovláda grif potrebný pre tento typ dramatiky. Šlamastika, do ktorej vhupol manžel (Ivan Vojtek) pre svoje dve paralelne fungujúce, navzájom utajené manželstvá, občas vyvolá smiech aj u náročnejšieho diváka. Ale sú to fakt len momenty. Nejde ani tak o to, že v prvej polovici je priveľa hluchých miest, že je tu primálo gagov a nápadov zo strany režiséra a že herci často prehrávajú, keď nastane "ich" chvíľa, a naopak, keď sú mimo diania, na scéne iba prežívajú. (Netýka sa to Milana Kiša, ktorý si rolu vybudoval s fortieľom a pôvabom, či Daniely Kuffelovej, ktorá má cit nielen pre komiku, ale aj pre mieru.) Diskutabilné však je, čo má vlastne vyvolať smiech. Keď zdrojom srandy je ľúbostný viacuholník, sex a homosexualita, veľmi záleží na miere a vkuse. Tu občas prekročili hranicu. Najmä v kreáciách Vlada Bartoňa, suseda v ružovučkom, ktorý "najradšej býva hore", ponúkajúcich najtriviálnejšie, najhlúpejšie a urážlivé zobrazenia gaya. Otázne je, nakoľko je výsledný dojem prácou Nitranov a nakoľko je predznamenaný priamo autorom. Zaujímalo by ma, či by po hre siahli napríklad Ľ. Vajdička či J. Menzel, ktorí sa hlásia k bulváru a produkujú v ňom špičku. Iste, Senzus spoľahlivo zapĺňa kulturáky a v STV vedie v rebríčku popularity. V divadle, najmä pri bulvárnej komédii, čaká však človek od zábavy predsa len viac než obscénne vtipkovanie. Aj keď hľadisko bude iste plné.