Päť z nich, medzi nimi aj vražda predsedu predstavenstva najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank Alfreda Herrhausena v roku 1989, zostáva stále neobjasnených. Mnohí o pravosti listu a úmysloch autorov pochybovali. List bol zverejnený v deň narodenia Adolfa Hitlera a iba potvrdzoval realitu, pretože RAF už bola niekoľko rokov prakticky nefunkčná. Vyvolal zároveň spomienky na najkrvavejšiu kapitolu dejín v povojnovej nemeckej histórii a oživil diskusiu o jej kontroverznom dedičstve - antiteroristických zákonoch.
"RAF sa zrodila z aktivity za oslobodenie pred takmer 28 rokmi, 14. mája 1970," stálo v historickom liste RAF. "Dnes sa tento projekt končí. Mestská odbojová skupina vo forme RAF je históriou." "Zostali sme v slepej uličke," píše sa ďalej v liste, v ktorom jeho autori pripúšťajú, že teroristické útoky neboli spôsobom, ako nastoliť sociálnu revolúciu a spravodlivosť. "Bolo strategickým omylom nevytvoriť sociálno-politickú organizáciu popri ilegálnej, ozbrojenej."
List, ktorým sa pred týždňom Frakcia Červenej armády rozpustila, v Nemecku starostlivo preverili. "Nie je to falzifikát," potvrdil Kay Nehm z úradu spolkového generálneho prokurátora. "Na papieri s rovnakými vodovými znakmi boli napísané aj predchádzajúce listy RAF." Konfrontácia štátu a teroru za sebou nenechala len desiatky mŕtvych. Nie prvýkrát sa v Nemecku ozývajú hlasy za zrušenie alebo aspoň revíziu problematických antiteroristických zákonov, ktoré si vynútilo násilie RAF. RAF dokázala prinútiť nemeckých zákonodorcov k schváleniu rozsiahlych zmien v trestnom práve. Predovšetkým počas tzv. nemeckej jesene (čas po vražde prezidenta Zväzu zamestnávateľov a priemyselníkov Hannsa-Martina Schleyera 5. septembra 1977 v Kolíne) sa prijímali výnimočné zákony. Ustanovenia trestného stíhania boli drasticky zostrené, najvyššie tresty za teroristické prečiny boli zvýšené. Prvým vyvrcholením prívalu zákonov (vylúčenie obhajoby z pojednávania, pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, predĺženie dôvodov pre väzbu) bol tzv. zákon o obmedzení kontaktu, ktorý zakazoval nielen akékoľvek spojenie medzi väzňami navzájom a vonkajším svetom, ale aj styk mandanta s obhajcom. Bol to bleskový zákon - ani predtým, ani potom nebol taký dôležitý návrh zákona prijatý parlamentom s takou rýchlosťou. Text zákona bol dokonca vytlačený v tlačiarni skôr, ako ho poslanci prijali a to aj s podpisom spolkového prezidenta (vtedy Waltera Scheela), ktorý ho podpísal deň potom. Justícia v boji proti teroristom zjednodušila postupy pri prehliadke bytov, rozširovala donucovacie prostriedky úradníkov počas trestného stíhania, kontrolovala telefóny, nechala pozorovať ľudí. Stále viac a viac - v záujme vyšetrovania, ignorovala rozdiely medzi podozrivými a nevinnými. Vyvrcholenie vlny násilia bolo pre vládu alibi pre obmedzovanie občianskych práv.
Oznámenie RAF preto malo v Bonne búrlivú politickú dohru. Sociálnodemokratický poslanec Otto Schilly navrhol, aby sa uvažovalo o zrušení, resp. aspoň o revízii antiteroristických zákonov, ktoré boli prijaté v polovici 70. a na začiatku 80. rokov, keď teror RAF vrcholil. Ešte ďalej však zašiel poslanec strany Zelených Josef Häfner. Ten žiada nielen okamžité zrušenie antiteroristických zákonov, ale aj vyhlásenie amnestie pre všetkých väznených členov Frakcie Červenej armády. Vtedajší spolkový kancelár Helmut Schmidt je proti amnestii pre členov teroristickej skupiny. "Amnestia pre vraždu a pomoc pri vražde neprichádza do úvahy," povedal Schmidt. Schmidt bol kancelárom aj v roku 1977 - počas najkrvavejšieho roku v histórii RAF. Kresťanskodemokratický poslanec a hovorca CDU v právnych otázkach Norbert Geis nielenže revíziu zákonov odmieta, no domnieva sa, že zákony môžu byť použité v boji proti organizovanej kriminalite. Prezident Spolkového úradu na ochranu ústavy - nemeckej kontrarozviedky - Peter Frisch sa snažil upokojiť diskusiu o zrušení antiteroristických zákonov, keď pripomenul, že tieto zákony nie sú používané v boji proti RAF, ale sú aplikované aj proti pravicovým extrémistom. A práve tí nebezpečne zvyšujú v posledných mesiacoch svoju aktivitu. Amnestiu pre odsúdených členov RAF odmietla taktiež podpredsedníčka Spolkového snemu za stranu Zelených Antje Vollmerová. "Nie je predsa možné, aby sa slobodne prechádzali po uliciach tí, ktorí majú na svedomí vraždy, bombové útoky, prepady," vyhlásila Vollmerová rozhorčene.
Najkritickejšie sa k vyhláseniu o rozpustení Frakcie Červenej armády vyslovil jeden z bývalých popredných aktivistov - právnik Horst Mahler. "Rozpustenie RAF som očakával," povedal Mahler. "To, čo však vo vyhlásení chýba, je zúčtovanie s vlastnou minulosťou. To, že sa členovia RAF nepriznávajú, že sa dopustili zločinu. Veď trestné činy zostávajú trestnými činmi, aj keď sa teraz RAF rozhodla v budúcnosti už neprestupovať zákon," dodal rozhorčene.
Autor: mim, rst
