, obom mužstvám išlo o veľa, lídrovi o udržanie si prvého miesta a jeho kolektív tiež nemá body na rozdávanie. Prievidzský kapitán k tomuto duelu ešte povedal: "Myslím si, že sme boli preto úspešní, lebo sme do bodky plnili taktické pokyny trénerov. Verili sme, že nejaký gól dáme, a snažili sme sa žiaden neinkasovať. Pri všetkých góloch zachovali naši hráči rozvahu a ukázali aj potrebné futbalové umenie. Po náskoku 3:0 som veril, že neprehráme, že Trnava nie je schopná dať nám štyri góly. Plné hľadisko bolo pre nás obrovskou motiváciou, veľmi sme sa chceli ukázať, že aj my vieme hrať futbal. Podali sme kolektívny výkon a naša hra sa divákom mohla páčiť." Keď sa v 38. min zranil Perniš, nejeden priaznivec Prievidze to zrejme považoval za citeľné oslabenie. No tentoraz bol opak pravdou. Veď len tri minúty bol na trávniku Holmík, a už stačil "naservírovať" gólovú loptu Hajdučkovi a o ďalšie tri minúty nasledovalo repete. Úspešný náhradník k tomu dodáva: "Na atraktívny zápas sa každý futbalista iste teší a my všetci sme ho s potešením očakávali dvojnásobne. Vedeli sme totiž, že Trnavčania prídu k nám hrať, a to je vždy pre futbalové mužstvo, za aké nás väčšina odborníkov považuje, výhoda. Je predsa rozdiel hrať proti kolektívu, ktorý príde na trávnik so zjavnou deštrukciou a potom je z toho len obyčajná kopanica... Pri góloch som sa orientoval inštinktom a správne, Hajdučkovi som prihrával preto, lebo bol v najvýhodnejšej pozícii. Som rád, že najmä pri treťom si Miroslav zachoval chladnokrvnú myseľ, a všetkých nás teší, že sme porazili lídra zaslúžene kvalitnou hrou a nielen bojovnosťou a nasadením. Je to príjemné prežívať víťazné pocity po zdolaní vedúceho mužstva, podčiarkujem, športovými zbraňami."