V sobotu v Dudinciach bol krásny jarný deň, atlét si po 38 km sadol na múrik pri rodinnom domku v kúpeľnom mestečku znovu v úlohe diváka, hoci mal ešte pretekať. Arbitri ho totiž opäť predčasne stiahli z trate. Posledný z legendárnej trojice našich chodcov svetového formátu Pribilinec, Blažek, Mrázek, ktorý ešte nezanechal aktívnu činnosť, nebol zúfalý, aj keď vedel, že jeho dni sú asi zrátané. Posmutnený, reálny, rozumný 36-ročný rodák zo severomoravského Sokolova potvrdil: "Po tejto sezóne končím. Je mi ťažko, som profesionál. Rozhodnutie znamená pre mňa prehodnotiť ďalšie životné kroky. Chôdza je totiž mojou existenciou," povedal atlét, ktorý skončil na OH v Soule `88 na 20 km a na OH v Barcelone `92 piaty. Na halových ME bol dva razy strieborný. Pointa je v tom, že Mrázkovi dali v prísnom a presnom, ale na podmienky najlepšom AŠK Dukla Banská Bystrica podmienku zotrvania v klube - ôsme miesto na augustových majstrovstvách Európy v Budapešti. Pre Mrázka boli Dudince nielen nominačnou (na majstrovstvách Slovenska v Šuranoch ho tiež diskvalifikovali) súťažou, ale v kontexte de facto osudovou. "Prvú červenú kartu som videl už v druhom kole pri občerstvovacej stanici asi po troch kilometroch, druhú spo 20 kilometri. V oboch prípadoch za nedopínanie kolien. Stalo sa mi to po prvý raz v živote. Tú tretiu na 38 km mi dal anglický rozhodca za ,obe nohy vo vzduchu`," popísal stratu nádejí otec dvoch dcér. Mrázek krúži po chodeckých okruhoch 17 rokov, zrejme ťažko "na staré kolená" zmenil štýl smerom k horšiemu. "V tom je pes zakopaný. Mal som šťastie, nikdy v živote som nebol vážnejšie zranený, teda nemusel som korigovať spôsob chôdze z fyziologickej zmeny nôh, čo sa niekedy stáva. Posledné štyri roky som každé preteky išiel tak na sedemdesiat percent svojich možností, taký som si dával pozor. Nevidím racionálny dôvod mojich diskvalifikácií okrem subjektívneho pohľadu rozhodcov, že môj štýl nie je na oko pekný." Romanove slová potvrdil exaktný tréner Juraj Benčík, ktorý má na videozáznamoch do detailu spracované štúdie každého slovenského chodca. "Mrázek chodí rovnako podľa pravidiel ako napríklad Malík, Kollár, Valíček. Pripúšťam, že z ,krasokorčuliarskeho` pohľadu rozhodovania by nedostával vysoké známky za umelecký dojem, ale atletika je predsa iný šport," povedal Benčík a načrtol vážnejší problém. "Počet rozhodcovských zborov je veľmí úzky. Na všetkých svetových okruhoch vidieť viac-menej stále tie isté tváre. Ak sa niekto dostane na ,čiernu listinu` ,má smolu. Žiaľ, Roman v nej figuruje." Mrázek chce ešte v tomto roku absolvovať niekoľko dvadsaťkilometrových tratí s dobrým časom, aby zúročil skutočne dobrú a poctivú zimnú prípravu. Budapešť púšťa z hlavy. "Načo sa trápiť 20-30 km, zase by ma stiahli, keď som taký nepekný," smutne ironizoval chodec. Benčík bol proti. "S Romanom som ešte nerozprával, skúsim ho presvedčiť, aby zmenil rozhodnutie a nezložil zbrane. Chodec jeho rangu si takýto odchod nezaslúži!"
Autor: Dudince
