Porovnanie štruktúry akcionárov slovenských emitentov verejne obchodovateľných akcií v decembri roku 1997 so štruktúrou v decembri roku 1996 vytvára priestor pre mierne optimistický vývoj v budúcnosti. Posilnenie pozícií najväčších akcionárov totiž môže spôsobiť posun v ich pohľade na potreby spoločností, čo následne môže viesť aj k potrebnému otváraniu týchto spoločností v oblasti informácií o ich stave.
Z približne 950 emitentov, u ktorých boli verejne dostupné informácie o štruktúre akcionárov s podielom aspoň 5 % na základnom imaní, došlo v priebehu minulého roka k výraznému posunu vo veľkosti najväčšieho podielu smerom hore. Z týchto emitentov bolo približne 50, ktorí mali v decembri 1996 ako najväčšieho akcionára FNM a prípadná privatizácia mohla znížiť podiel nového najväčšieho akcionára. U 250 z ostávajúcich približne 900 emitentov však došlo k nárastu veľkosti podielu najväčšieho akcionára a z tohoto počtu bolo viac ako 130 prípadov, kde podiel najväčšieho akcionára vzrástol o viac než 10 %. Na opačnej strane v menej než 120 prípadoch (mimo prípady spojené s privatizáciou z FNM) došlo k poklesu podielu najväčšieho akcionára a z toho približne polovicu tvorili prípady poklesu o viac než 10 %.
Takýto vývoj štruktúry znamená, že proces privatizácie, ktorý sa začal ešte za Českej a Slovenskej federatívnej republiky, začína prinášať ďalšie z očakávaných ovocí - známych a rozhodujúcich vlastníkov, ktorí budú viac chrániť svoje záujmy v podnikoch, a následne teda aj záujmy podnikov samotných. Zrejme sa stále viac a viac blíži chvíľa, keď sa rozhodujúci akcionári budú zamýšľať nad zmenou prejavov svojej pochopiteľnej motivácie - zarobiť čo najviac s čo najmenším rizikom. Doteraz totiž v podstatnej väčšine prípadov prejavovali túto motiváciu ako neľútostný boj s ostatnými akcionármi o rozhodujúci vplyv na celý majetok spoločnosti. V ich pravdepodobnom ponímaní bol majetok spoločnosti nedeliteľný a jedinú formu jeho spravovania videli v princípe - všetko alebo nič.
Vo chvíli, keď svoje pozície upevnia natoľko, že nebude možné ohroziť ich rozhodujúce postavenie, pravdepodobne začnú hľadať z existencie ostatných akcionárov aj možné výhody. Zaujímaví pritom pre nich budú najmä perspektívni noví akcionári, ktorí by za vhodných okolností mohli priniesť do spoločnosti nový kapitál. Navýšenie základného imania je totiž z hľadiska prevádzky spoločnosti najlacnejším kapitálom, ktorý je k dispozícii.
Noví akcionári však nebudú ochotní kupovať mačku vo vreci, a tak by mohlo dôjsť k posunu informačnej politiky spoločností smerom k transparentnosti. Pravidelné informovanie o aktuálnom stave a o očakávaných výsledkoch vytvorí priestor na presnejšie ohodnotenie ceny akcií na kapitálovom trhu (tu sa opäť ukazuje potreba malých akcionárov - jeden veľký akcionár predsa nebude obchodovať sám so sebou a ešte za trhovú cenu). Následne budú môcť rozhodujúci akcionári akciových spoločností ľahšie zdôvodňovať, prečo by mali noví akcionári vstúpiť práve do ich spoločnosti a prečo by mali zaplatiť takú vysokú cenu.
O možnostiach, kam až táto cena môže vystúpiť, sa všetci slovenskí akcionári mohli presvedčiť na úspešnej emisi, nových akcií spoločnosti Slovakofarma, a.s., keď za jednu akciu museli zaplatiť (a zdá sa, že radi zaplatili) noví akcionári takmer päťnásobok jej nominálnej hodnoty.
Autor: XAVER GUBÁŠ P67value, s.r.o., Bratislava
