priemysel, š. p. ,Slovenská pošta a nakoniec minulý týždeň Slovenské telekomunikácie, š. p. Získať peniaze týmto spôsobom na veľkorysé vládne infraštruktúrne projekty, ako sú výstavba diaľnic, privádzačov a tunelov, sa ukazuje ťažšie. To vypovedá o problematickej rentabilite týchto investícií, investori totiž dávajú svoje peniaze iba do návratných projektov. Ešte na jeseň minulého roka ministerstvo financií ohlásilo emisiu štátnych eurobondov v objeme 200 mil. USD na infraštruktúrne projekty. Neskôr sa pripravovaný objem zvyšoval až na 1 mld USD, ale posúval sa termín emisie. Zámer vlády obstarať peniaze na krytie minuloročných deficitov a na financovanie štátnych projektov emisiou cenných papierov na domácom trhu a predovšetkým od obyvateľov so splatnosťou dlhšou ako 1 rok prezradil štátny tajomník Peter Staněk ešte v marci 1997. Ministerstvo financií sa však odvtedy nerozhodlo, či a najmä ako emitovať tieto cenné papiere. Uvažuje, že by to mali byť vkladové listy, potom zmenky. Totiž dlhopisy v listinnej podobe u nás nie sú prípustné, lebo voľakedy vtedajší štátny tajomník Jozef Magula predložil zákon o cenných papieroch, ktorý obligácie v listinnej podobe nepripúšťa. Zdá sa, že vláda nedisponuje iniciatívnym poslancom ako podnikateľská sféra, ktorá prostredníctvom koaličného poslanca Straňáka pred rokom presadila, že akcie, ktoré prv bolo možné emitovať iba v zaknihovanej podobe, sa už môžu vydávať aj v listinnej podobe. Vydávať iný druh cenných papierov ako dlhopisy na meno dlžníka "Ministerstvo financií SR" prináša právne a psychologické problémy. S neschopnosťou slovenskej vlády pri obstaraní si peňazí od obyvateľstva kontrastuje rýchlosť, s akou sa podarilo získať financie vláde v ČR, keď zo dňa na deň vznikla táto potreba po letných záplavách. Od rozhodnutia českej vlády po začatie predaja dlhopisov v listinnej podobe uplynul iba mesiac.

U nás na pozadí neschopnosti ministerstva financií pripraviť emisiu pre obyvateľov Slovenska sa v odborných a podnikateľských kruhoch stále diskutuje o tom, prečo existujú banky, ktoré na medzibankovom trhu sú ochotné za peniaze platiť vyše 20-percentný ročný úrok, čo zapríčiňuje, že podnikatelia nezískajú úver za menší úrok. Títo diskutéri zabúdajú, že na Slovensku existuje jeden veľký klient - štát, ktorý za požičané peniaze je ochotný platiť až 28 %, stalo sa tak aj minulý týždeň pri predaji štátnych dlhopisov.