(12. priečka). Na prvý pohľad jednoduché konštatovanie neúspechu, za ktorým sa však skrýva celý rad nuáns a paradoxov. Tak napríklad muži SR prehrali jediný zápas s Gréckom (1:4) a skončili o jedno miesto horšie ako na ME 1996 v Bratislave, kde prehrali až tri stretnutia. Ich eindhovenská zápasová bilancia 21:12 v konkurencii 45 kolektívov patrí medzi slušné, avšak kto má ambície hrať medzi elitou, musí ju mať ešte lepšiu, najmä ak hrá s tímami II. kategórie.Treba však objektívne konštatovať, že slovenské kvarteto v zostave Jaromír Truksa, Vladimír Jančí, Milan Grman a Michal Bardoň v Holandsku nemalo výkonnosť na lepšie umiestnenie.

Družstvo žien SR sa oproti predchádzajúcim ME zlepšilo o dva stupienky, ale na udržanie medzi elitou to nestačilo. Na rozdiel od mužov malo výrazne horšiu bilanciu (11:28), ale stačila mu jediná loptička a lavička mohla jasať. Zuzana Poliačková v súboji s naturalizovanou Hongkončankou Ding v drese Talianska mala po 4,5-hodinovej bitke v poslednej dvojhre na rakete mečbal. Nepremenila ho a náš zostupový osud bol spečatený. Dostať sa späť medzi elitu bude pre obidva slovenské tímy veľmi ťažké, pretože špička sa neuveriteľne rýchlo rozširuje a vyrovnáva. Vďaka tomu, že šikmookí stolní tenisti majú čoraz častejšie pasy európskych krajín, už o dva roky môže byť ašpirantom na postup do elitnej skupiny napríklad aj posledný, 40. ženský tím z ostrova Guernsey. A to je na zamyslenie nielen pre slovenský, ale aj európsky stolný tenis...