ckých štátov držíme aj v tomto smere (okrem hospodárskeho zázraku) prvenstvo. Treba si priznať, že spôsob likvidácie suchého trávneho porastu kedysi neexistoval, pretože hospodár pokosil a zužitkoval trávu zo všetkých zákutí, ba aj z najposlednejšej poľnej medze. Až socializácia poľnohospodárstva a likvidácia súkromného hospodárenia naučila ľudí byť ľahostajnými k účelovej likvidácii zelených trávnych porastov ešte pred vysemenením aj z tých najmenších plôch, priekop, svahov či prílesných lúk. To preto, lebo nové, "pokrokové" učenie určovalo osvedčenejšiu metódu - kosiť iba veľké lány, prístupné strojom. Absolventi poľnohospodárskych škôl, naplnení duchom veľkovýroby a mechanizácie, neboli nikdy vedení k praktickému ručnému koseniu. Dôsledky tohto stavu pociťujeme dnes, keď občan zanedbaný trávny porast a rozbujnené krovie tvoriace prírodnú džungľu likviduje jednoduchším spôsobom, vypaľovaním s následnými škodami. Nemuselo by k tomu dochádzať, keby naše štátne orgány nehľadali vinníka - vypaľovača, pretože toho ťažko zistia, iba ak sa náhodne pri výkone popáli či zhorí. Bolo by účelnejšie, aby legislatívne opatrenie činilo zodpovedným majiteľa či držiteľa zanedbaného trávneho porastu. Veď každý pozemok, lúka, porast má svojho majiteľa či držiteľa. Kontrolná činnosť nad dodržiavaním tejto povinnosti by mohla prislúchať Úradom životného prostredia v okrese s právom priameho finančného sankcionovania za prípadné nesplnenie nariadenia. Mali by sme si s plnou vážnosťou osvojiť príklad západných kapitalistických štátov, ako má vyzerať príroda po jesenných pozberových prácach, a nielen vtedy. Inšpirácia pre čisté a zdravé životné prostredie by mala byť súčasne aj predmetom príťažlivosti cudzinca, ktorý navštívi našu krajinu. A ten nevyhľadáva iba umelecky dojemné a nákladne udržiavané námestia, lesoparky, galérie, ale všíma si aj periférie

miest, obcí a vidiecku prírodu. A práve preto by sme mali mať záujem, aby cudzí turista mal rovnako príjemný pocit a dojem z čistej a zdravej prírody, kdekoľvek sa u nás ocitne. Občania by uvítali, aby sa našej krajine pod Tatrami prinavrátil pôvodný ráz čistej, zdravej a príťažlivej prírody spred 50 rokov. Zdroje na to by sa bezpochyby našli. Aj armáda nezamestnaných čaká na príležitosť uplatnenia sa.

Autor: MICHAL VÁCLAV, Rakúsy