O to ťažšie, ak ich z pochopiteľných príčin, akou je predovšetkým oveľa nižší predaj, nesprevádza masová reklamná kampaň príznačná pre slávnejších svetových interpretov. Firma Warner Music môže s takouto filozofiou siahať do mimoriadnych projektov pohybujúcich sa na rozhraniach etnického hudobného dedičstva, moderných symbióz s vážnou hudbou či náročnejších odnoží zabehaných žánrov. Presne tam čerpajú svoju strhujúco príťažlivú silu aj nasledujúce štyri nahrávky z najnovšej produkcie vydavateľstva. Portugalská speváčka Mísia je uznávanou predstaviteľkou tradičného štýlu fado a na svojom štvrtom albume Garras dos sentidos ho prezentuje jedenástimi kompozíciami jeho popredných autorov. Zatiaľ čo jej eponymný debut vyšiel v roku 1991 iba v rodnom Portugalsku, ďalšie dva albumy Mísia Fado (1994) a Tanto menos tanto mais (1995) prerazili aj na trhy v Kórei a Japonsku. Súčasný projekt je prvým, ktorý sa ocitol v širokej medzinárodnej distribučnej sieti, čím sa jej podarilo zažiariť i na svetových koncertných pódiách. Speváčka, ktorá vyrastala v bohémskej atmosfére Španielska, popisuje fado ako svoj životný osud. Adaptácie jeho pôvodných hudobných prvkov dokáže podať precítene v lyrických i expresívnejších polohách, blížiacich sa k poňatiu speváckeho prednesu tanga a flamenca. Za svoj mystický šansónový feeling si vyslúžila označenie novej Edith Piafovej, čo iba podčiarkuje ojedinelá vizuálna koncepcia albumu.
Američan Mandy Patinkin sa preslávil ako televízny a filmový herec, najmä postavou doktora v seriáli Nemocnica Chicago Hope, za ktorú získal prestížnu cenu Emmy, ale výnimočné hudobné nadanie prejavuje i v broadwayských muzikáloch (naštudovanie roly v Evite mu zasa vynieslo ocenenie Tony Award). Stále sa však cíti byť viac hercom ako spevákom. "Kedykoľvek počujem pesničku, zaujímajú ma najprv slová, až potom hudba," hovorí. Za sebou má albumy Oscar & Steve a Experiment, no až najnovšie CD Mamaloshen (Materčina) sa rozhodol poňať ako svoj životný projekt, pre ktorý sa dokonca vzdal účinkovania v spomínanom televíznom seriáli. Názov napovedá, že ide o návrat k vlastným koreňom a k odkazu celej židovskej kultúry. Patinkin sa narodil v židovskej rodine imigrantov v Chicagu a okrem otca ho k hudbe jeho predkov, presídlených do Ameriky pred asi sto rokmi z Poľska, priviedol legendárny americký producent Joseph Papp, ktorý v USA svojho času inscenoval divadelné hry Václava Havla, keď bol ešte ako dramatik v Československu väznený. Mamaloshen obsahuje šestnásť piesní v jazyku jidiš, ktoré podľa Patinkina dokážu lepšie ako ktorékoľvek iné vyrozprávať pohnuté ľudské príbehy. Sú medzi nimi tradičné popevky východoeurópskych Židov, európske i americké muzikálové melódie, piesne z obdobia holokaustu, ako aj z tvorby amerických židovských skladateľov prevedenej do jidiš z angličtiny. S citlivým výrazom naspieval napríklad American Tune od Paula Simona, God Bless America v aranžmánoch Irvinga Berlina, baladické memento o osudoch ľudí na Titanicu (v duete so speváčkou Judy Blazerovou), ktoré ako Song of the Titanic skomponoval Joshua Rayzner, či nesmrteľné vyznanie Maria od Leonarda Bernsteina v úprave nazvanej Mayn Mirl. Zoznam niekoľkých desiatok hostí zahŕňa i husľovú virtuózku Nadju Salernovú-Sonnenbergovú a album uzatvára pieseň Oyfn pripetshik, ktorú použil režisér Steven Spielberg vo filme Schindlerov zoznam. Repertoár po prvýkrát naživo Patinkin uvedie na júnových koncertoch v najstaršej reformovanej synagóge v New Yorku. Na konci tohto alebo začiatkom budúceho roka by sa mal predstaviť aj divákom v Prahe, ktorú navštívil začiatkom apríla.
Najnovším projektom amerického gitaristu Billa Frisella je album Gone, Just Like a Train a nahral ho s basgitaristom Viktorom Kraussom a bubeníkom Jimom Keltnerom, ktorý spolupracoval s Bobom Dylanom, Ericom Claptonom i Georgom Harrisonom. Pätnásť príjemných skladieb ukrýva grafický dizajn Jima Woodringa, ktorého Frisell spoznal, keď pred rokmi viedol do školy svoju dcéru, zhodou okolností spolužiačku Woodringovho syna. Jeho rozprávkové animácie sú skvelou návnadou na gitarovú zmes džezu, bluesu a lahodnej tanečnej rytmiky s dominantnými témami rodiny a túžby po obyčajnom ľudskom šťastí. Na záver sa pristavme pri očarujúcom soundtracku k filmu Kundun od režiséra Martina Scorseseho s kompozíciami atmosférického mága Philipa Glassa. "Zrealizovali sme spolu môj dlhoročný sen. Vždy som túžil pracovať s Glassom a v téme Kundun sme našli ideálny priestor. Jeho budhistická viera a silná orientácia na tibetskú kultúru vytvorili delikátny sprievod k môjmu filmu o živote dalajlámu," povedal režisér snímky kontroverznej do takej miery, že vzhľadom na oficiálne protesty čínskych politických kruhov sa jej uvedenia do slovenských kín pravdepodobne ani nedočkáme. Úchvatné spojenie pôsobivých nálad a uhrančivých chrámových vokálov však robí z Glassovej hudby unikátne dielo, stvorené na samostatný život aj bez vopred určeného filmového obrazu.
