Už takmer desať rokov uplynulo od chvíle, keď sa významne zmenila orientácia ekonomického systému, v ktorom žijeme. Z tohto času už päť rokov budujú naši štátni a politickí predstavitelia samostatný slovenský hospodársky systém. Veľmi dobrým sloganom pre podstatu tohto nového systému je "voľná hospodárska súťaž", ktorá sa odohráva všade okolo nás. Na rozdiel od športových či iných krátkodobých súťaží neexistuje v takomto chápaní hospodárenia žiadny definitívny výsledok, ktorý raz navždy určí víťazov a porazených. Existujú len medzivýsledky, ktoré charakterizujú, kto práve prehráva a kto vyhráva. Pohľad na ekonomiku cez
takýto model súťaží vystihuje významné prvky celého hospodárskeho systému a súčasne poukazuje na ich funkčnosť.
nevyhnutnosť
pravidiel
Takmer v každej športovej (ale aj inej) súťaži je nutné, aby existovali štyri základné podmienky - pravidlá (podľa ktorých sa súťaží), organizátori (ktorí pripravujú a udržujú podmienky na súťaženie podľa pravidiel), rozhodcovia (ktorí vysvetľujú pravidlá v sporných situáciách a určujú, kto pravidlá porušil a kto nie) a samozrejme súťažiaci (ktorí prijali pozvánku organizátorov na súťaž). Okrem tejto štvorice podmienok musí existovať aj zmysel celej súťaže, ktorým je obvykle snaha všetkých zúčastnených dosiahnuť úspech. Na strane súťažiacich je to pochopiteľne snaha zvíťaziť, či
umiestniť sa čo najlepšie, avšak aj organizátori chcú, aby ich súťaž bola úspešná, atraktívna a pri najbližšom opakovaní prilákala ďalších súťažiacich. Svoj zmysel v tejto súťaži nachádzajú aj rozhodcovia, ktorí chcú byť uznávaní a rešpektovaní všetkými zúčastnenými stranami, aby sa stali rozhodcami aj v nasledujúcich súťažiach. Prekvapujúco hľadajú úspech aj pravidlá súťaže, ktoré sú do značnej miery definované organizátormi, ale od chvíle ich vyhlásenia sa stávajú rovnocenným "partnerom" ostatným. Dobré pravidlá totiž prilákajú viac súťažiacich (a aj divákov), vytvoria lepšie podmienky rozhodcom a následne prinesú očakávaný úspech organizátorom. Je len samozrejmé, že každý účastník takejto súťaže očakáva "férovú" a spravodlivú súťaž.
Na Slovensku je však zmysel hospodárskej súťaže výrazne posunutý mimo "férovosti" a spravodlivosti v takmer každej z vyššie spomenutých skupín. Organizátori (teda výkonná moc), ktorí by mali "zarábať" na rozumných "štartovných poplatkoch", sa častejšie stávajú súťažiacimi, ktorí z nejasných príčin bojujú o podnikateľský úspech. Pekným príkladom je neuveriteľný nápor štátu na finančné trhy, kde je vláda ochotná prijať za mimoriadne vysoké úrokové sadzby (nad 25 %) pôžičky v objemoch, ktoré nenechávajú priestor pre ostatných súťažiacich. Pravidlá sa menia podľa aktuálnych potrieb, keď napríklad FNM SR bol namiesto spravodlivého posúdenia problémov zo strany súdov (čiže rozhodcov) oslobodený od hrozby konkurzu. Rozhodcovia (sudcovia), ktorí by mali predstavovať tretiu rozhodujúcu moc v štáte (s ktorou môžu ostatné dve moci, výkonná a zákonodarná, len diskutovať) a ich výklad pravidiel by mal byť pre všetkých rozhodujúci, sa stále častejšie dostávajú do situácie, keď ich autorita nie je neotrasiteľná. Najznámejším príkladom je rozhodnutie Ústavného súdu o referende za priamu voľbu prezidenta a o vstupe do NATO. A samozrejme aj zmysel úspechu pre súťažiacich sa posúva mimo "férovej" súťaže, keď najznámejšími ekonomickými úspechmi súťažiacich na Slovensku nie sú nové marketingové nápady, vynálezy či perfektné služby, ale tunelovanie investičných fondov, nejasná privatizácia a vykrádanie bánk.
nejde len o právo
Na prvý pohľad sa zdá, že charakteristika hospodárskej súťaže by mala byť predmetom záujmu len pre právnikov a politikov. Avšak vysoká zadlženosť Slovenska v zahraničí, neklesajúca druhotná platobná neschopnosť, rastúca nezamestnanosť či neklesajúce sadzby na medzibankových trhoch naznačujú, že zle organizovaná súťaž má vážne dôsledky pre všetkých zúčastnených. Ekonomika ako celok totiž tvorí trhový priestor a aj tento súťaží v akejsi hopodárskej súťaži trhov. Úspešné trhy lákajú nových súťažiacich (zahraničné investície) a o ich úspešnosti rozhoduje konkurencieschopnosť ekonomiky ako celku. A tak konštatovanie predstaviteľov NBS, že za posledný rok nedošlo k zaznamenaniu trendov zlepšujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, je veľmi smutným medzivýsledkom Slovenska.
Autor: XAVER GUBÁŠ, P67 value, spol. s r. o., Bratislava