To, čo sa ukazovalo byť dva-tri mesiace pred prvý kolom maďarských parlamentných volieb jednoznačné, totiž že terajšie strany vládnej koalície - Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) pohodlne sformujú po voľbách tú istú, štyri roky pomerne úspešne vládnucu koalíciu - sa po nedeľňajšom hlasovaní zmenilo na napínavý súboj s opozíciou. Opozičná Fidesz-Maďarská občianska strana (MPP), ktorá vďačí za svoj výrazne lepší výsledok oproti predchádzajúcim voľbám predovšetkým mladšej generácii voličov, nevyhrala, ale jej výsledok po zrátaní so ziskom potenciálneho koaličného partnera Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) osciluje veľmi blízko počtu percent hlasov odovzdaných v prospech koaličného tábora. Na to, ako sa rozhodne v koalično-opozičnom súboji, treba čakať do druhého kola, do ktorého však socialisti, čo sa týka jednomandátových obvodov, vstupujú s oveľa väčšími šancami. Zatiaľ sa teda nerozhodlo, či sa tendencia pravicovo-ľavicových obratov, ktoré sa po roku 1989 zopakovali u našich južných susedov dvakrát, potvrdí aj do tretice. V predchádzajúcich dvoch slobodných voľbách bola táto tendencia výrazná. V roku 1990 trojčlenná pravicová koalícia získala 60 percent parlamentných kresiel a v roku 1994 ju vystriedala súčasná koalícia so 72 percentným ziskom. Váhy sa teraz síce prikláňajú viac na stranu socialistov, avšak až druhé kolo definitívne rozhodne, či sa etablujú v spoločnosti na ďalšie štyri roky. Už po prvom kole je teda jasné, že terajšia parlamentná opozícia bude mať prinajmenšom väčšie slovo v rozhodovaní v najvyššom legislatívnom orgáne. Malá volebná účasť - k urnám sa dostavilo len niečo vyše 56 percent voličov - však hovorí o tom, že občania ani necítia naliehavú potrebu zmeny, ale ani sa jej výrazne neobávajú. Prevratom by sa totiž trendy, ktoré určujú vývoj spoločnosti od pádu komunizmu, výrazne nezmenili.
Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ, Budapešť
