Uprostred asfaltového, zaprášeného, horúceho dňa, uprostred zbíjačiek a kompresorov a električiek, uprostred japonských fotoaparátov a vrážaní do seba zrazu predo mnou vyrástol žltý dáždnik. A pretože široko-vysoko to nevyzeralo na dážď, nebol to dáždnik, ale slnečník. A pri ňom druhý, tretí... A všetky rovnako žlté a slnečné. Bolo to malé útulné bistro s okrúhlymi stolíkmi a prútenými stoličkami priamo na ulici. Neviem, kde sa tam zobralo, prisahal by som, že ešte predvčerom tam nič také nestálo. Ako sa to tu volá? bol som zvedavý. Kdesi cinkla lyžička, vo dverách sa zjavila usmievavá slečna a ja som si všimol, že nad ňou žiari nápis Bistro Slnečná nálada. Zviezol som sa na stoličku, akoby ma na ňu vtlačila čiasi neviditeľná ruka. V tej chvíli sa nado mnou zjavilo slniečko - čašníčka, ktorá sa usmievala ešte aj očami. Jednu kolu, povedal som bez rozmýšľania, lebo slečna bola z tých slečien, pri ktorých sa nedá rozmýšľať. Prosím vás, pane, predsa si nebudete v Slnečnej nálade objednávať niečo také obyčajné a prízemné, ako je kola! usmievavo povedala čašníčka. Tak mi prineste, prosím, multivitamínový džús! opravil som sa. Panebože, vy máte fantáziu ako spisovateľ! zasmiala sa slečna. Prinesiem vám radšej nápojový lístok! Položila predo mnou plavne list papiera rozmerov školského výkresu. Na to, že to muselo byť celkom nové bistro, bol papier starý, ba veľmi starý. Stálo na ňom Nápojový lístok Bistra Slnečná nálada. A celkom naspodku bolo ručne dopísané: Ceny platia iba do západu slnka. Vtipné, vtipné, povedal som polohlasne a začal som študovať ponuku nápojov. Slnečný bozk, Kytica lúčov, Žltá horúčava, Hviezdny pocit, Úryvok vesmíru, Mesačný trblet... Čože, názvy to boli originálne, lenže som si nedokázal nič pod nimi predstaviť. Možno to je účel, svitlo mi. Budú to nejaké koktaily alebo mixované nápoje. A cena bude tiež náležite namixovaná. Už ste si vybrali? ozvalo sa pri stolíku. Viete čo... začal som, ale slniečková dievčina ma prerušila: Viem, chcete, aby som vám niečo vybrala ja. Ako každý. Ochutnajte Tekuté slnko! Uf! zľakol som sa. Dúfam, že nenafúkam, viete, som autom. Čašníčka zmizla a vzápätí niesla na podnose štíhly, vysoký, brúsený pohár, z ktorého stúpala jemná para. Dúfam, že mi to nespáli hrdlo, precedil som a opatrne som si dal prvý dúšok. Páni moji, chutilo to ako oheň! Mal som pocit, že prehĺtam žeravý meč. Bolo to náramne silné a zároveň jemné a lahodné! To musí byť naozaj samo slnko v tekutom stave, povedal som nahlas a chcel som si objednať ešte pohár. Ale nebolo od koho. Slnečník nad hlavou mi pohasol a ja som znovu stál uprostred rozkopanej ulice. Bistro Slnečná nálada sa stratilo. Obzeral som sa dokola. Blížil sa večer a zapadalo slnko. Mami, čo je tomu ujovi? ozval sa detský hlások. Asi dostal úpal od slnka, odvrkol dospelý hlas a ani netušil, akú má pravdu. Pil som slnko, a to s človekom poriadne zakrúti!