zmarila viróza. Jeho pražský manažér i tréner Jan Pospíšil sa snažil do poslednej chvíle Igora do Valencie "dostať", lebo vedel, že slovko "choroba" pred veľkým podujatím, najmä ak zverenec pred nim nijako neoslní, navodzuje dohady o výhovorke. Napokon správne podľahol realite prednosti zdravia pred formálnym štartom. "Pobyt na juhu Afriky nesplnil naše očakávania, lebo na jeho konci mal byť slušný výsledok na šampionáte pod strechou. Striedanie Igorových dobrých a zlých dní malo zrejme príčinu v latentnosti choroby, ktorá prepukla v najnevhodnejšiu chvíľu," vysvetlil "krutú zimu" tréner v Bratislave. Brniansky rodák Pospíšil sa priznal, že absolvuje s Igorom prvú tlačovú besedu v hlavnom meste Slovenska v živote. Obrazne myslené Pospíšilove slová, že "Slovensko kašle na Kováča", totiž už patria minulosti. Od nového roku totiž s jeho zverencom podpísala spoločnosť PoSam Bratislava zmluvu o spolupráci, ktorá nie je v pravom slova zmysle sponzorskou, a má priniesť osoh celej slovenskej atletike, napríklad v Kováčovej pomoci mladým atlétom.
Aby neostalo iba pri "krutej zime", nasledovalo skoré, ale nepríjemné marcové leto na karibskom ostrove Martinique. "Prostredie je to síce krásne, ľudia družní, ale trénovali sme na tartane tvrdosti betónu, že si Igor poranil achilovky a Honzo Železný (Kováčov partner v skupine manažéra J. Pospíšila - pozn. red.) okostnicu. Francúzsky manažér, ktorý nám prostredie vychválil, nás potom podviedol zabezpečením prípravy, tak sme zo slnečného ostrova doslova utiekli," povedal J. Pospíšil vysvetľujúc isté Kováčovo tréningové manko. "Potom sme v španielskom výcvikovom tábore Benalmeden pri Malage doháňali, čo sa dalo, ale nedobehli," pripomenul nežičlivosť osudu do tretice manažér, lebo na najjužnejšom cípe Španielska priniesol meteorologický fenomén El Niňo studenú vlnu, ktorú domorodci nepamätali.
Náš najlepší atlét súčasnosti napriek tomu dosiahol v nabitej konkurencii pretekov IAAF/Grand Prix II v katarskej Dohe štvrté miesto za Američanmi Pierceom, Hawkinsom, Kingdomom (svetový rekordér C. Jackson z V. Británie súťaž nedokončil) v čase 13,50 s. "S výkonom sme absolútne spokojní," konštatovali svorne atlét i manažér a načrtli najbližší program - 24. 5. preteky v Jene, 30.-31. 5. pomôže Kováč pražskej Dukle (kmeňovo je členom banskobystrickej Dukly) v bojoch Európkeho pohára majstrov, 5.- 5. 6. bude bojovať v slovenskom drese na Európskom pohári v Budapešti, 9. 6. na mítingu Slovnaft 98 a 11. 6. na Zlatej tretre Európy. "Ak bude družstvo potrebovať body a ja budem úplne fit, pobežím 100 m, štafetu i 4x100 metrov," pripomenul I. Kováč, hoci práve rýchlostné parametre zaostávajú za vlaňajšími, špeciálne prekážkarské sú naopak lepšie. "Teraz nám pôjde o skĺbenie týchto činností, lebo pri dobrom čase jedna podmieňuje druhú," povedal prekážkar, ktorý sa od roku 1988 každoročne o desatinu-dve v priemere zlepšoval. Jeho dnešný slovenský rekord 13,13 s z vlaňajšieho júlového Štokholmu je však už veľmi vysoko, vlani bol šiestym najlepším na svete. "Stojím si za slovom, myslím si, že je v mojich schopnostiach bežať blízko rovným 13,00 s, možno o stotinku menej. Či to bude práve v tomto roku majstrovstiev Európy nemôžem odprisahať, ale na budapeštianskom šampionáte by som chcel uspieť," naznačil priority sezóny rodák zo Spiša, s tým, že sa tradične vyhol priamej odpovedi o umiestnení, čo nie je u prekážkara alibizmom, ale prejavom serióznosti.
