Dve slovenské vládne strany zvolali rokovania za okrúhlym stolom. Nie však za jedným, ale hneď za dvoma. Rozdiel bol hodinový, a tak to tretia strana vládnej koalície i opozičné stihli hravo. Krajne nacionalistická SNS nepozvala maďarskú koalíciu, zastupujúcu celú maďarskú menšinu, teda zhruba desatinu obyvateľstva. Hľadala podporu pre svojich prezidentských kandidátov. Ďalšie kolo voľby hlavy štátu sa však odkladá. Dovtedy sa HZDS a ostatné strany pokúsia zhodnúť sa na nej ťahaním lístkov z obálok.
Die Presse, Viedeň
ZODPOVEDNÝ ZA OBRAZ
SLOVENSKA JE V. MEČIAR
Kto nechce mať na Slovensku prezidenta, je predseda vlády Vladimír Mečiar. Za nešťastný obraz krajiny v zahraničí je zodpovedný v prevažnej miere on a jeho spôsob vládnutia. Slovensko si to nezaslúži, lebo sa čoraz viac vzďaľuje od povesti chudobnej časti bývalého Československa.
Slováci získavajú čoraz viac uznania od spoločností, podnikajúcich v ich krajine, za usilovnosť a schopnosti. Je však pravda, že Vladimír Mečiar vykonal viacero krokov, ktoré sa považujú za nedemokratické. No opozícia je čoraz aktívnejšia a hlasnejšia. Nedemokratický postup Vladimíra Mečiara podnietil na Slovensku silný boj za demokraciu. Podľa prieskumov verejnej mienky môže opozícia získať v jesenných voľbách väčšinu. Jej zjednotenie a dosiahnutie porážky Vladimíra Mečiara však nebudú ľahké. Nezanedbateľnou položkou v jeho prospech je hustá sieť priateľov na vysokých miestach, najmä hospodárskych. Získali kontrolu nad veľkými podnikmi alebo iné hmotné výhody za podporu, poskytovanú HZDS.
Nepriehľadné a autoritárske počínanie Vladimíra Mečiara pripravilo Slovensko o zaradenie do prvej skupiny bývalých komunistických krajín, prizvaných do Európskej únie a NATO. Zo všetkých, ktoré sa o to usilujú, len Slovensko nezodpovedá politickým kritériám. Jeho hospodárstvo si však počína dobre. Nezávislá centrálna banka udržala zodpovednú finančnú a menovú politiku. Druhá vlna privatizácie dala bývalé podniky štátu do slovenských rúk. To sa však nezaobišlo bez politickej manipulácie a náklonnosti. Istí šikovní podnikatelia prišli k majetku, no nie vždy v prospech podnikov. Hovorí sa o tretej vlne privatizácie, v ktorej slovenskí podnikatelia odpredajú výhodne celé svoje podniky či ich časti zahraničným záujemcom. To by prinieslo podnikom kapitál a know-how, ktoré skutočne potrebujú. Zlé politické ovzdušie odrádza investorov, no tí oceňujú vzdelanosť a ochotu svojich slovenských spolupracovníkov i zamestnancov učiť sa novým postupom. Ponosujú sa však na určité rozhodnutia vlády, ktoré im strpčujú život. Podnikatelia aj diplomati hodnotia situáciu na Slovensku tak, že až sa podarí napraviť nedostatky v demokratických postupoch, krajina zaujme jej prislúchajúce miesto medzi tými z bývalého východného bloku, ktoré už získali medzinárodné uznanie.
Autor: (sch) The Washington Times
