kom, Poľskom a ČR. Slovensko z nich vychádza v rade prípadov lepšie, ale ratingové hodnotenia sú také, aké sú," povedal na tlačovej besede v žilinskom hoteli Slovakia. "V prípade ratingového hodnotenia SR medzinárodnými agentúrami nejde ani tak o ekonomické výsledky SR, ako o medzinárodné kapitálové záujmy," konštatoval podpredseda vlády.
Nechajme nateraz bokom ideologické podfarbenie spojenia "medzinárodné kapitálové záujmy" a chápme ich v ďalšom ako bežne užívaný zahraničný kapitál. Potom možno iba súhlasiť s poslednou citovanou vetou. Úlohou ratingu je skutočne slúžiť záujmom zahraničného kapitálu, aj keď pravdepodobne v inom zmysle, aký mal na mysli pri vyslovení týchto slov bývalý minister financií. Ťažko povedať, koho záujmom by mal rating slúžiť podľa bývalého ministra financií, zaujímavejšie by však bolo rozobrať otázku, komu a ako slúži súčasná hospodárska politika vlády.
Porovnanie Slovenska s "takzvanými" úspešnými krajinami strednej Európy môže dopadnúť uspokojujúco pri určitom - v značnej miere selektívnom - prístupe. Z makroekonomických ukazovateľov bývajú zo strany koaličných ekonómov používané tri. Relatívne vysoký rast HDP, nízka inflácia a znižujúci sa schodok štátneho rozpočtu.
Najmenej problematickým z nich je inflácia. Vďaka prísnej politike NBS sa podarilo udržať infláciu na veľmi priaznivej úrovni, jednou z cien, ktorými sa za to platí, je však nedostatok zdrojov a z toho vyplývajúca vysoká úroveň úrokov na domácom bankovom trhu. Ich nárast v minulom roku bol jednou z hlavných príčin výrazného zvýšenia zahraničnej zadlženosti Slovenska.
Rast HDP je diskutabilnejší. Výraznou mierou sa na ňom podieľali investície, značná časť z nich však bola orientovaná do pomerne úzkej časti infraštruktúry - diaľnic. Schopnosť minulých investícií zvýšiť exportnú schopnosť a konkurencieschopnosť v priemysle býva spochybňovaná. Okrem toho došlo v minulom roku k výraznému zhoršeniu tvorby zisku vo finančnom i nefinančnom sektore, keď výrazne stagnovala reštrukturalizácia významných častí priemyslu i bankového sektoru. Tohtoročný vývoj zatiaľ nenaznaču je zásadnú zmenu. Vývoj v IRB naznačuje, že neexistuje sila schopná presadiť zásadnú zmenu v bankovom sektore, gradujúce problémy v strojárenstve zase potvrdzujú neúspešnosť vládou presadzovanej revitalizácie odvetvia, ktoré je už niekoľko rokov označované za kľúčové.
Deklarované znižovanie rozpočtového schodku a jeho podielu na HDP je najmenej dôveryhodne pôsobiacim ukazovateľom. V minulom roku sa po zmene metodiky prestal vykazovať účtovný schodok a bol nahradený vykazovaním schodku fiškálneho. Tento by mal v tomto roku dosiahnuť podľa rozpočtu 5 mld Sk, ako však už v minulom roku upozornila B. Schmögnerová, vládou vykazovaný schodok fiškálneho rozpočtu nezodpovedá metodike MMF, pretože v ňom nie sú zahrnuté rozpočty miest a obcí, štátnych fondov, poisťovní. Podľa jej odhadu by mal podľa metodiky MMF tohtoročný fiškálny schodok dosiahnuť až 25 mld Sk (na tento problém upozornila s približne rovnakým údajom i centrálna banka), účtovný schodok by mal podľa B. Schmögnerovej dosiahnuť v tomto roku 55,8 mld Sk (v minulom roku 37 mld Sk). Potvrdením neznižujúcich sa rozpočtových nárokov je i nedávna aukcia dvojročných štátnych dlhopisov, pri ktorej bolo MF SR nútené akceptovať neskutočnú 28-percentnú p. a. sadzbu napriek tomu, že v tom čase bolo tohtoročné hospodárenie štátu vykazované na vyrovnanej úrovni.
Samostatnou kapitolou v oblasti makroekonomických ukazovateľov sú zahraničná zadlženosť a schodok bežného účtu, vyplývajúci hlavne z pasívnej obchodnej bilancie. Práve vývoj týchto ukazovateľov bol hlavným bodom argumentov ratingových agentúr (mimo politickej nestability) pri zdôvodňovaní zníženia ratingového hodnotenia.
Autor: Juraj Kováčik P67 value, s. r. o., Bratislava
