Víťazstvo charizmatického generála Alexandra Lebeďa vo voľbách gubernátora Krasnojarského kraja nebolo prekvapením. Šokujúci pre Kremeľ i komunistov je devätnásťpercentný náskok, s ktorým generál dobehol do cieľa. Porazený a ponížený však nebol ani tak doterajší gubernátor, vedec a pedagóg Valerij Zubov ako prezident Boris Jeľcin so svojím niekoľkotisícovým tímom, i ľavicové sily.
Protívnici SA spojili
Kremeľ vynaložil obrovské finančné prostriedky, všetok svoj rozum i talent na to, aby vládcom jednej z najbohatších oblastí Ruska zostal lojálny a umiernený Zubov. Komunisti po prvom kole, keď ich kandidát Peter Romanov totálne prepadol, usúdili, že z dvoch ziel je pre nich menšie to, ktoré reprezentuje Zubov. Gubernátorské voľby v Krasnojarskom kraji boli prvou významnou politickou udalosťou, pri ktorej v hrôze pred Lebeďom spojili svoje sily doteraz nezmieriteľní protivníci - súčasná moc a ľavicová opozícia. V hre nie je ani tak Krasnojarský kraj ako celé Rusko. Voľby gubernátora boli predohrou k prezidentským voľbám v roku 2000 a dvaja z možných kandidátov, prezident Jeľcin a komunistický vodca Gennadij Ziuganov, v nich utrpeli porážku.
Lebeď je typický predstaviteľ tzv. tretej sily, o ktorej sa v Rusku hovorí so stále väčšími obavami. Nielen v Krasnojarskom kraji, ale i v iných oblastiach svoje kreslá opúšťajú vyslanci Kremľa a na ich miesta s prekvapením nesadajú komunisti, ale predstavitelia zatiaľ neorganizovanej, ale už viditeľnej garnitúry ľudí, ktorí nepatria zatiaľ do žiadneho politického tábora. Sociológovia vysvetľujú túto tendenciu jednoducho. Ľudia už neveria ani súčasným vládcom, ani opozícii. Obidve strany sa skompromitovali obrovským množstvom nesplnených sľubov, korupčnými škandálmi, intrigami a aférami. Voliči sú unavení a otrávení a nebaví ich vyberať si medzi hluchým a krívajúcim. Možnosti donekonečna klamať občanov sú v Rusku prakticky vyčerpané, nalákať voličov na obyčajné táranie o tom, že bude lepšie, sa dnes už málokomu podarí. Predvolebné programy všetkých, ktorým voliči dali svoju dôveru, zostali na papieri. Keby si niekto dnes znovu vypočul predvolebné vystúpenia Jeľcina z roku 1996, musel by plakať alebo sa hystericky smiať. Baníci ďalej sedia v lomoch bez výplat, armáda sa vytrvale rozpadá, vedci a učitelia pracujú zadarmo, lekári štrajkujú, robotníci držia hladovky. Aj keby sa ekonomická situácia skutočne zlepšila, ako tvrdí vedenie krajiny, občania by to na svojej koži nepocítili a mikroskopický rast hrubého národného dôchodku je pre nich rovnako abstraktná predstava ako výlet na Jupiter.
Proti všetkým
V Rusku nastala éra tzv. protestného hlasovania. V apríli v Nižnom Novgorode zvíťazil človek s kriminálnou minulosťou Andrej Klimetiev a voliči otvorene vyhlasovali, že si ho vybrali z trucu. V Kurskej oblasti vládne generál Alexander Ruckoj, ktorého prezident Jeľcin v roku 1993 posadil za mreže ako vodcu puču. Ľudia hľadajú silnú osobnosť, ktorá by reprezentovala nenávisť más k súčasnej moci a nespokojnosť s pasívnou opozíciou, ktorá by zaviedla poriadok ľubovoľnými metódami, zlikvidovala korupciu a stúpla na kurie oko tučnejúcej nomenklatúre. Lebeď je skvelým príkladom nástupu predstaviteľov "tvrdej ruky".
Generál má teraz dva roky na to, aby dokázal, že sa voliči opäť nepomýlili. Prezidentské voľby v roku 2000 môže vyhrať v prípade, že sa v Krasnojarskom kraji stane ekonomický zázrak.
Rozhodnú peniaze
Dvadsaťštyri mesiacov je dosť krátky čas na to, aby sa územie päťkrát väčšie ako Francúzsko stalo rajom na zemi, ak však predvolebná kampaň generála stála, ako tvrdia niektoré ruské oznamovacie prostriedky, 10 miliónov amerických dolárov, potom má niekto veľký záujem na tom, aby sa Lebeď na prezidentskom súboji prinajmenšom zúčastnil. V súvislosti s financovaním generála zaznelo opäť meno najslávnejšieho ruského intrigána, biznismena a politika Borisa Berezovského. Obrovské sumy peňazí by v takom prípade mohli plynúť do oblasti aj naďalej a šance generála na prezidentské kreslo by významne vzrástli.
Nie náhodou sa za posledné dni zasa začalo intenzívne hovoriť o možnosti, že Jeľcin sa bude tretíkrát uchádzať o najvyššiu funkciu. Lebeď je pre neho tým najnebezpečnejším súperom. Jeľcin a jeho tím musia v priebehu 24 mesiacov uskutočniť likvidačnú akciu, ktorou sa definitívne skončí Lebeďova výprava na Kremeľ.
Autor: PRE SME - Petra Procházková, agentúra Epicentrum
