Poslanci NR SR v stredu 20. mája schválili novelu zákona o voľbách do NR SR. Vzhľadom na zásadnú zmenu niektorých princípov volebného zákona (volebný obvod, koalície, volebná kampaň...) a vyše 200 pozmeňujúcich návrhov, prinášame najdôležitejšie údaje o novom volebnom zákone.
Právo voliť a byť volený - právo voliť majú občania SR, ktorí v deň volieb dovŕšili 18 rokov a zdržiavajú sa v deň volieb na území SR. Oproti návrhu nie je prekážkou volebného práva výkon väzby alebo zadržanie. Za poslanca môže byť zvolený občan SR, ktorý v deň volieb zavŕšil 21 rokov a má trvalý pobyt na území SR. Oproti pôvodnému návrhu nie je podmienkou členstvo v politickej strane.
Zoznamy voličov - stále zoznamy voličov vedú obce na obecných úradoch a umožnia voličom, aby do nich nahliadli, či sú v nich zapísaní a upozornili na prípadné doplnenie alebo zmenu údajov. V porovnaní s minulým volebným zákonom obce nevyložia zoznam voličov v každom dome. V porovnaní s pôvodným návrhom však je obec povinná zaslať každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže občan voliť, ako aj zoznam zaregistrovaných kandidátov. Občan, ktorý nemá trvalý pobyt v obci a dostaví sa v deň volieb do volebnej miestnosti, bude dopísaný do zoznamu a záznam sa zaznačí v cestovnom doklade. Volič, ktorý má trvalý pobyt v obci a dostaví sa v deň volieb do volebnej miestnosti, ale nie je v zozname voličov, bude do zoznamu voličov zapísaný na základe predloženia občianskeho preukazu.
Volebný obvod a volebné komisie - územie SR tvorí jeden volebný obvod. Pre voľby sa vytvárajú Ústredná volebná komisia a okresné a okrskové volebné komisie. V porovnaní s minulým volebným zákonom bol vypustený paragraf, podľa ktorého voľby do NR SR riadila Slovenská (teraz Ústredná) volebná komisia. Volebné komisie sa utvárajú z rovnakého počtu zástupcov kandidujúcich politických strán (do ÚVK najneskôr 65 dní pred dňom volieb delegujú politické strany dvoch členov a dvoch náhradníkov), ale ak do niektorej z nich svojho reprezentanta nedelegujú, o doplnení na príslušný počet rozhoduje prednosta okresného úradu, nie starosta obce.
Kandidačné listiny - kandidačnú listinu doručí politická strana alebo koalícia ÚVK najneskôr 65 dní pred dňom volieb. Listinou koalície sa rozumie oddelený zoznam kandidátov strán, ktoré uzavreli písomnú dohodu o koalícii. K listine musí kandidujúca strana pripojiť vyhlásenie, že má najmenej 10 000 individuálnych členov - a toto vyhlásenie pripojí aj každá strana v koalícii. Na kandidačnej listine môže strana alebo koalícia kandidovať najviac 150 kandidátov. Tí musia predložiť vyhlásenie, že nekandidujú na inej kandidačnej listine. Proti rozhodnutiu ÚVK o registrácii kandidačnej listiny alebo proti jej nezaregistrovaniu môžu podať kandidujúce strany návrh na vydanie rozhodnutia na Najvyšší súd SR. Proti jeho rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
Sčítavanie hlasov a prideľovanie mandátov - ÚVK zistí, koľko platných hlasov bolo odovzdaných pre každú politickú stranu. Zároveň zistí, ktorá z kandidujúcich strán získala menej než päť percent z celkového počtu platných hlasov. Toto zisťovanie platí aj pre všetky strany alebo hnutia, ktoré sa na voľbách zúčastnili v koalíciách. Znamená to, že každá strana koalície musí získať päť percent platných odovzdaných hlasov. Prijatím pozmeňujúceho návrhu J. Moravčíka sa zabezpečuje sčitovanie hlasov v koalíciách, čo pôvodný návrh nezabezpečoval (a čo je zrejme dôvodom, prečo niektorí politici v DU opäť uprednostňujú dvojkoalíciu s KDH pred jednotnou stranou SDK).
Volebná kampaň - Volebná kampaň sa začína 30 dní pred voľbami a končí sa 48 hodín pred začatím volieb. Bude prebiehať len v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, kde je vyhradených 21 hodín vysielacieho času, ktoré sa rozdelia rovnomerne medzi kandidujúce politické strany. Kampaň v súkromných elektronických médiách nebude. Zverejňovať výsledky prieskumov preferencií je možné iba do 14. dňa pred voľbami. Podľa zákona je zakázané aj "uverejňovať akékoľvek vonkajšie prejavy, ktorými sa propagujú kandidujúce politické strany" a periodická tlač "nesmie obsahovať informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami volebnej kampane". Ak periodická tlač poruší spomínanú povinnosť, môžu orgány štátnej správy (ministerstvo kultúry, krajské a okresné úrady) uložiť vydavateľovi pokutu od 5000 do 1 mil. Sk. Podľa návrhu Ľ. Muškovej môže prevádzkovateľom elektronických médií za vysielanie relácií, ktoré sú v rozpore so zákonmi upravujúcimi pravidlá volieb do NR SR, udeliť Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie pokutu - s dolnou hranicou 50 000 Sk a hornou hranicou až 5 miliónov korún. Podľa tohto návrhu môže rada dokonca najviac na mesiac pozastaviť program, v ktorom došlo k porušeniu zákona (pozri aj Namiesto jedného... na tejto strane).
