AMSTERDAM, BRATISLAVA (SME - MIROSLAV BUKOV) - Po dlhých tridsiatich dvoch rokoch sa najlepším európskym klubom, už po siedmykrát, stal Real Madrid, ktorý v skvostnej amsterdamskej Arene odohral s Juventusom Turín nádhernú futbalovú partiu pred zrakmi pol miliardy divákov na televíznych obrazovkách. Deväťdesiat finálových minút jednoznačne ukázalo, že Európa nemá momentálne lepšie a kvalitnejšie kluby, ako sú práve tieto dva. Čo hráč, to reprezentant, čo meno, to pojem. Na oboch stranách. Zidane je dnes hádam najlepším ofenzívnym stredopoliarom na svete, Roberto Carlos ľavým obrancom, Hierro liberom, Mijatovič útočným hrotom. Všetci sa v stredu večer predstavili v plnej paráde a v niektorých momentoch prinútili divákov lapať dych.
Juventus zvolil inú taktiku ako vo vlaňajšom neúspešnom mníchovskom finále s Borussiou Dortmund. Najmä úvodných dvadsať minút signalizovalo, že čerstvý taliansky majster plánuje Španielov čo najrýchlejšie zatlačiť do kúta ringu a pohotovo ich knokautovať. Zidane, výnimočný technik a loptový virtuóz, mal v tých chvíľach až neuveriteľne veľa voľného priestoru na konštruktívne nápady, lenže turínski obávaní kanonieri Del Piero s Inzaghim sa v rozhodujúcom zápase sezóny nepresadili. Lepšie povedané, súperova obrana ich vzorovo prikryla. Tridsaťročný pilier španielskej reprezentácie i defenzívy Realu Hierro dovolil napríklad Del Pierovi ohroziť Illgnera prvýkrát až po hodine hry! Vždy bol pri ňom včas, na pár krokov, a s desiatimi gólmi najlepší strelec Ligy majstrov sa musel cítiť ako v myšacej pasci. Real mal o niečo viac vyváženejšie všetky tri formácie. Okrem obrany postupom času aktívny Seedorf zatienil v strede ihriska Zidaneho i svojho reprezentačného kolegu Davidsa a Mijatoviča s Morientesom Taliani iba s mimoriadnymi ťažkosťami zbavovali lôpt. Na druhej strane turínske zadné rady neboli v stredu celkom vo svojej koži. Kiksoval Torricelli, neistý bol aj Juliano. Neznamenalo to však automatickú hernú prevahu neskoršieho víťaza, pretože Real pokúšal šťastie systematicky a trpezlivo. V jeho hre dominoval vysoký stupeň taktickej disciplíny a v podobných veľkých zápasoch zvykne rozhodovať jediná vydarená akcia. Alebo aj náhoda. Veď Juhoslovan Mijatovič nemohol mať tušenie, že sa lopta po nedôraznej strele Roberta Carlosa odrazí práve k nemu. Lenže veľkosť Mijatoviča je v tom, čo s ňou vzápätí dokázal urobiť. Chladnokrvne si položil Peruzziho a z uhla loptu ešte zdvihol, lebo po trávniku by do siete neprešla. Mimochodom, Mijatovič nechal svoju streleckú vizitku aj na bratislavskom Tehelnom poli, keď v kvalifikácii MS gólovo "pozdravil" Molnára z pamätného priameho kopu.
Hoci kurzy jasne favorizovali "starú dámu", Real si víťazstvom vybojoval právo účasti v Lige majstrov aj na budúci rok a hráči možno zachránili nemeckého trénera Juppa Heynckesa pred vyhadzovom. Každopádne si španielsky kráľovský klub polepšil aj finančne (do stredy zarobili obaja finalisti približne 12,5 milióna švajčiarskych frankov), lebo jeho dlhy smerovali k vstupu na burzu. Ani Juventus nebude v novej sezóne medzi elitou chýbať. Dva nepremenené finálové mečbaly po sebe však z turínskych myslí už nikto nikdy nevymaže.
