V ČR nie je dôchodkový systém oddelený od štátneho rozpočtu, používa sa priebežný systém financovania výplat dôchodkov. Zemanova opozícia v minulosti za tento spôsob kritizovala Klausovu vládu a sľubovala, že ak sa dostane k moci, priebežný systém zmení na fondový. Teraz pred blížiacimi sa voľbami reformu penzijného systému v tejto podobe ČSSD nespomína.

V štátoch s rozvinutou trhovou ekonomikou fungujú tzv. trojpilierové penzijné systémy. Okrem štátneho priebežného alebo aj fondového existuje ďalší, súkromný, s príspevkom štátu aj občanov, avšak poistenie v tomto systéme aspoň v stanovenej minimálnej výške je povinné. Systém je doplnený tretím pilierom - súkromným nepovinným penzijným pripoistením. Aj prvý štátny systém sa líši podľa miery prerozdeľovania, ktorá je charakterizovaná aj mierou medzigeneračnej solidarity. Je zaujímavé, že v USA má štátny penzijný systém vyššiu mieru solidarity ako v Nemecku.

Minulý týždeň bola v Prahe konferencia s názvom Penzijná reforma. Na nej vystúpil aj minister financií ČR Ivan Pilip. Povedal, že súčasný štátny český penzijný systém sa predražuje a každá budúca vláda ho bude musieť zásadne reformovať, inak sa dostane do ťažkostí plynúcich z nedostatku štátnych zdrojov. Je to spôsobené aj demografickým vývojom - česká populácia starne, na túto skutočnosť dávnejšie upozorňujú odborníci. Pilip povedal, že podobne ako minulý rok bude mať český štátny penzijný systém deficit vo výške 8 mld Kč. Pretože je naviazaný na štátny rozpočet, bezprostredne nevznikne dlh. Pilip navrhuje vytvorenie trojpilierového penzijného systému. ČSSD navrhuje riešiť schodok v štátnom penzijnom systéme zvýšením sadzieb odvodu z miezd na sociálne účely.

Penzijné pripoistenie so štátnym príspevkom je možné v ČR už tretí rok

V ČR bol prijatý zákon o penzijnom pripojistení so štátnou podporou už v roku 1994 a činnosť penzijných fondov sa rozbehla od roku 1995. Český parlament by ešte pred voľbami mal schváliť novelu tohto zákona, ktorá sprísňuje podmienky činnosti penzijných fondov. Podľa novely všetky penzijné fondy musia svoje základné imanie navýšiť na 50 mil. Sk. V novele sa navrhuje sprísnenie dozoru nad fondami, prísnejšie pravidlá pre fondy pri investovaní do akcií, obmedzenia investovania do zahraničia.

Poistenec poistený podľa tohto zákona v niektorom z 38 penzijných fondoch dostáva mesačne príspevok do výšky 120 Kč, ak si poistenec platí 500 Kč mesačne. Ak si platí menej, dostáva úmerne menší príspevok, ak viac, dostáva iba 120 Kč mesačne. Asociácia penzijných fondov žiada vládu, aby príspevok valorizovala, lebo v tejto výške bol stanovený v roku 1995 a hodnota peňazí sa v dôsledku inflácie znížila. Zo štátneho rozpočtu sa na tieto príspevky minulý rok vynaložilo 2 mld Kč. Okrem štátu môže do penzijného fondu spolu s poistencom prispievať aj zamestnávateľ alebo iná osoba, napr. manžel. Penzijné pripoistenie si platí v ČR takmer 1,9 mil. obyvateľov ČR (podmienkou tohto poistenia nie je štátne občianstvo ČR). Priemerný mesačný príspevok poistenca je 323 Kč, k tomu štát prispieva priemerne 100 Kč. Najviac poistencov je vo veku 35 až 55 rokov.

Vlastné imanie 38 penzijných fondov v ČR vzrástlo na 21 mld Kč. Najviac klientov má Penzijní fond Komerční banky, takmer 300 tisíc. Minulý rok jeden penzijný fond skrachoval, založila ho dnes už tiež skrachovaná Pojišťovna Morava. Predpokladá sa, že počet poistných fondov poklesne v dôsledku fúzií menších. Nie je vhodné a pravdepodobne bude aj zákonom stanovené, aby počet poistencov jedného nebol menší ako 100 tisíc. Počet poistencov v tomto doplnkovom systéme od konca roka 1996 stagnuje, uvažuje sa, aké podnety má dávať štát, aby ich počet vzrástol.

Penzijné systémy majú význam ako zdroje pre financovanie bezpečných a štátom podporovaných súkromných alebo verejných investícií. Penzijné poisťovne obvykle kupujú hypotekárne záložné listy, ktorých bezpečnosť je vysoká. Doplnkové penzijné systémy odkladajú spotrebu obyvateľstva a tým tlmia infláciu.