Málo objavov na speváckej súťaži v Trnave

V nedeľu sa v Trnave po štvordňovom zápolení odovzdávaním cien a koncertom víťazov skončil 15. ročník Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského. Desiatka krajín vyslala 60 mladých adeptov, aby bojovali v dvoch kategóriách. Medzinárodnej

porote, obsadenej odborníkmi zo šiestich štátov, predsedala prof. Eva Blahová. Koncert laureátov poskytol vcelku reálny obraz o úrovni tohtoročnej súťaže. Aj napriek slušnej tradícii a množstvu známych mien z radov bývalých víťazov (od Dvorského po Dankovú) stále zostáva predovšetkým arénou pre poslucháčov škôl. Absolventov a umelcov s istou profesionálnou praxou trnavský konkurz neveľmi oslovuje, čo sa odráža v jeho kvalite. Zreteľné to bolo najmä v mladšej vekovej kategórii, obmedzenej na konfrontáciu výsledkov slovenských a českých speváckych škôl, kde si väčšina ocenených odniesla diplomy iba pre povzbudenie, ale ani druhá skupina sa neprofilovala ako kolíska výraznejších talentov. Tituly v prvej kategórii si zaslúžili obidvaja víťazi - nádejný, rezonančný, s dramatickým nábojom vedený mezzosoprán Kataríny Srokovej (SR) a príjemne sfarbený, mäkký, kultivovane znejúci barytón Aleša Jenisa (SR) - i veľmi perspektívny, ušľachtilý bas druhého Zdeňka Plcha (ČR). Pri neúčasti dvoch z ôsmich ocenených v druhej kategórii som dôvod laureátstva nespozoroval u litovskej mezzosopranistky Nomedy Kazlauskaiteovej (nezvládnutá Donizettiho Favoritka) a poľského tenoristu Pawla Sobierajského - spolu so Slovákom Šimonom Svitokom skončil tretí - (tuctový Lenskij). Poľská speváčka Dorota Dutkowská (tretia spolu s Kazlauskaiteovou, pred druhou Ruskou Janou Ivanilovou) predniesla áriu Rosiny slušne, no od skutočnej mezzo-koloratúry ju delí rad podlžností. A tak zostali opäť iba traja ocenení, ktorí by mali - podľa mojich predstáv - tvoriť akési jadro každej relevantnej speváckej súťaže. „Strieborný“ Ivo Hrachovec (ČR) sa prezentoval technicky bezpečným a výrazovo dotvoreným Musorgského Varlamom, „zlatý“ Rakúšan Moritz Gogg farebne príjemným, v polohách vyrovnaným, hoci malým fondom odspievaným Donom Giovannim a takisto prvá Poľka Ewa Kornasová s istotou a tvárnou dynamikou tlmočenou, aj keď príliš lyricky poňatou Verdiho Leonorou zo Sily osudu. Súťaž teda odhalila zopár talentov, zrelého víťaza a skutočný objav však nepriniesla. PAVEL UNGER