al z nefilmovej hally Luisa-Alberta premiestnil do Filmpalast Lichtburg a ocitol sa tak z periférie priamo v strede mesta. Svoje účinkovanie v staronových priestoroch začal spolu s novým, v histórii festivalu najmladším riaditeľom - Larsom Henrikom Gassom.
Program festivalu tvorilo niekoľko sekcií. Hlavnými boli Medzinárodná súťaž a Súťaž nemeckých tvorcov. Do tzv. Zvláštnych programov organizátori zaradili prehliadku Potrebné obrázky (Nützliche Bilder), kde sa premietali krátke filmy z rôznych vedeckých oblastí a retrospektívu 1968/1998. Retrospektíva dala možnosť zhliadnuť diela spred tridsiatich rokov režisérov ako: Werner Herzog, Jan Švankmajer, George Lucas, alebo Martin Scorsese. Okrem týchto sekcií prebiehala Súťaž detských filmov, prehliadka videoklipov, portrét amerického režiséra Jima Jenningsa, filmov stanice Arte a zvláštnu časť vyhradili pre filmy nakrútené na formáte Super 8. Na medzinárodnej súťaži sa zúčastnilo vyše 50 filmov zo 45 krajín. Z projekcií, z rozhovorov a reakcií po projekciách sa dalo vytušiť, že tento rok sa nestretlo veľké množstvo kvalitných a zaujímavých snímok. Prejavilo sa to najmä v absencii skutočne novátorských experimentálnych filmov. K tomu najlepšiemu, čo bolo možné uvidieť, patril iste film amerického režiséra Gus van Santa - Ballad of the Skeletons. Beatnický básnik Allen Ginsberg v ňom prednáša báseň sprevádzanú hudbou a obrazovou kolážou. Čiernobiely film Ptency morja od ruského režiséra Borisa Kozakova z Petrohradu je založený na zostrihaných starých ruských filmových dokumentoch, ktoré sú domaľované a premaľované. Obrazy sú rytmicky zosúladené s hudbou. Film All for the best od azerbajdžanského režiséra Vagifa Mustafayeva získal hneď niekoľko ocenení. Zobrazuje konflikt v Náhornom Karabachu medzi Arménmi a Azerbajdžancami cez príbeh jednej zinkovej truhly s mŕtvym a neznámym vojakom. K ďalším zaujímavým filmom patrili napríklad: švédsky dokument Killer boots o vysokých kožených topánkach s oceľovými špičkami, film Alone. Life wastes Andy Hardy rakúskeho režiséra Martina Arnolda pripomínajúci prácu animátora Normana McLarena, či fínsky film Koverhar-Lihanleikkajan kolme päivää, tragická komédia o dvoch bratoch, z ktorých jeden je pripútaný na vozík. Medzi vyše päťdesiatimi filmami sa objavil aj jeden film zo Slovenska - Plávanie Martina Repku - študenta VŠMU v Bratislave.
Festival v Oberhausene sa môže pochváliť výbornou organizáciou. Jediným problémom bol neskorší začiatok 99 percent projekcií. Kto chcel, mohol denne stráviť v kine 17 až 18 hodín a potom ďalších päť u očného lekára.
(23. - 28. apríla 1998)
JOZEF OBUCH
