amentný, až nervózny typ. Táto skutočnosť ma vôbec nerozčuľovala, ale do správnej zápasovej ‚teploty‘ som sa nedostala. Maďarský tréner ušil na nás ‚zónovú búdu‘. Na myjavskom turnaji sme sa proti takejto taktike vedeli presadiť, teraz ani za svet.
V Münsteri sa mi veľmi páči. Pripomína mi Bourges, kde som v roku 1996 hrala spolu s Ančurou Kotočovou, s ktorou, prirodzene, bývam na jednej izbe. Zabezpečenie máme skutočne perfektné. Nemecké historické mesto je väčšie než moje bývalé francúzske pôsobisko. Má viacero krásnych katedrál. V Bourges je jedna z najchýrnejších vo Francúzsku, münsterské som zatiaľ videla iba pri večernej prechádzke a asi mi na ich dôkladnejšiu prehliadku čas nezostane. Dnes (v stredu - pozn. red.) nás so Zuzkou Kameníkovou a Ivetou Bielikovou čakali na obede malé tortičky so sviečkou. Iste to zariadila manažérka Betsy Kozmonová. So Zuzkou máme narodeniny, Iveta má meniny. Na oslavy však v žiadnom prípade nemyslím, večer nás čakajú obhajkyne titulu Brazílčanky. Ťažké zápasy mi neprekážajú, skôr mi vyhovujú. Ani po výkone s Maďarskom si nemyslím, že musíme prehrať. Každý zápas je iný.
Ešte pred odchodom do Münsteru sme museli vyriešiť ‚babský‘ problém s prezývkami. Mňa volajú ‚Žiri‘, nazval ma tak pred mnohými rokmi český reprezentačný tréner Vondřička, vraj pre podobnosť s herečou Annie Girardotovou. V Ružomberku sme boli zrazu Žiri a ‚Žira‘ Žirková. Trénerka Hejková mi chcela zmeniť ‚meno‘. Ja však ani za svet. Radšej som Žiri ako Renáta. Žirková sa medzitým stala Marenčíkovou, ale do reprezentácie pribudla mladučká Zuzka Žirková. Prezývku ‚Ryža‘ striktne odmietla. Ešte na myjavskom turnaji jej dala Maca Kalistová pôvabné meno ‚Riško‘, ktoré prijala s nadšením a iste jej zostane na roky rokúce.“
PETER FUKATSCH, Münster
