Meno donedávna neznámeho vedúceho viedenského Inštitútu pre výskum rizík profesora Wolfganga Krompa sa nedávno stalo známe nielen slovenskej verejnosti. Ako vedúci medzinárodnej misie skúmajúcej bezpečnostnú úroveň Jadrovej elektrárne (JE) v Mochovciach prvý povedal, že treba celý proces spúšťania elektrárne odložiť.

Prečo sa vaša predbežná správa o stave Jadrovej elektrárne v Mochovciach oneskorila o týždeň?

„Pretože sme nemali k dispozícii informácie o veľmi dôležitom bode prehliadky - tlakovej nádobe, dôležití experti našej komisie, najmä z USA a Nemecka, nechceli predložiť iba polovičnú správu, ktorá by sa navyše publikovala. Preto sme sa dohodli, že vyhotovíme a odovzdáme len predbežnú správu, v ktorej budeme informovať o pochybnostiach a o našich návrhoch na aktuálne opatrenia. Máme totiž zlé skúsenosti so štátnymi úradníkmi, ktorí napriek dohode hneď (počas návštevy v JE - pozn. red.) zavolali generálnemu riaditeľovi a povedali mu, že všetko je pozitívne. To v nás vyvolalo strach, že by sa naša správa vcelku interpretovala subjektívne. Všetko, čo bolo dobré, sme pochválili, prekvapili nás mnohé vylepšenia. Od toho sa nedištancujeme. Ale niektoré oblasti sme si nemohli prezrieť.“

Požiadal Walkdownteam II o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva?

„Nie. To je veľmi smiešny argument. Chceli sme vidieť informácie o technológii českej Škody. Nedá sa hovoriť o žiadnom obchodnom tajomstve. Ak by napríklad Siemens inštaloval v JE hasiace prístroje s obsahom chemikálií, bola by to novinka, o ktorú by mohla mať záujem konkurencia, potom by obvinenie o odhaľovaní obchodného tajomstva bolo namieste. Ale keď ide o tlakovú nádobu reaktora, ktorý patrí k technológii 60. až 70. rokov, ktorý už na celom svete nik nemieni znovu použiť, tak je smiešne hovoriť o obchodnom tajomstve. To, čo sme my chceli vidieť, bolo skutočne relevantné a dôležité len z pohľadu posúdenia bezpečnosti elektrárne.“

Nebol práve toto moment, keď Slovenské elektrárne vylúčili z prehliadky nemeckého experta na sovietske elektrárne N. Meyera?

„Áno, podľa SE sme chceli získať informácie charakteru obchodného tajomstva vo vlastníctve firmy Škoda, ale to nie je pravda. Možno v iných okruhoch by sa dalo hovoriť o podobnom ohrození, ale nie pri prežitom reaktore.“

Niekoľkokrát ste naliehavo varovali pred spustením prevádzky JE Mochovce. Prečo?

„Predovšetkým tu ide o nedorozumenie, ktoré si osvojili aj rakúske médiá, aj rakúski politici. Nejde o to, že by to buchlo hneď, ako sa to spustí, alebo že hneď dôjde k obrovskému zamoreniu. To, čo bude zamorené, je reaktor, a to od chvíle, keď sa začne aktivácia paliva. Od momentu aktivácie paliva sú zamorené palivové články, voda, ktorá prúdi v celom primárnom okruhu, a všetky technologické časti primárneho okruhu. V ňom všetko tak intenzívne vyžaruje, že sa dovnútra nedá ani nahliadnuť. Takže v žiadnom prípade nejde o aktuálne, momentálne nebezpečenstvo, ale o problém, ktorý sa prejaví v strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Kde leží problém? Súvisí s materiálom, z ktorého je zhotovená tlaková nádoba reaktora a ktorý je vystavený žiareniu. Je to sovietska - podčiarkujem sovietska, nie ruská - technológia, pri ktorej je zaťaženie žiarením vyššie ako pri nádobách západnej produkcie. V ZSSR na základe administratívneho rozhodnutia museli mať tlakové nádoby také rozmery, aby sa dali dopravovať po železnici. Rozmery nádob limitovali železničné tunely. Preto majú sovietske reaktory vodnú clonu medzi palivovými článkami a reaktorovou stenou oveľa užšiu. Neutróny sú menej brzdené a zaťaženie steny reaktora je vyššie. To je základný problém. Najcitlivejšia je plocha medzi zvarom a telom nádoby. Zvarový šev predstavuje stále jej najslabšie miesto. Zaťaženie steny tlakovej nádoby je možné znížiť tak, že sa medzi kazety s palivovými článkami a stenu nádoby umiestnia clony - takzvané tieniace kazety. Druhý problém. Nečakali sme takú vysokú úroveň krehnutia kovovej steny tlakovej nádoby, ako priniesli výsledky z Bohuníc, Kozloduja, Greifswaldu, teda odvšadiaľ, kde boli inštalované tieto reaktory.“

Vzťahujú sa všetky tieto výhrady aj na tlakovú nádobu reaktora prvého bloku v Mochovciach?

„Čo nás prekvapilo prvé, bol fakt, že hodnoty, ktoré dosahuje tlaková nádoba v Mochovciach, nedosahujú ani minimálnu úroveň starej sovietskej normy. Reaktor, na ktorý dostala Škoda licenciu, by ich mal dodržiavať. A je komické, že sme nedostali žiadne vysvetlenie, prečo sú slovenské normy ešte nižšie, ako je ruské minimum. Nechcem robiť paniku. Percentuálna odchýlka nie je až taká vysoká, ale predsa je pod normou. V každom prípade je potrebné to vysvetliť a ďalej preskúmať. V bezpečnostnej dokumentácii by toto malo byť, ale chýba to.“

Dostali ste na toto vyvetlenie?

„Nie, povedali nám, že je to v rámci tolerancie. Povedal som, že to nesedí. Prinajmenšom je to mienka pána Meyera, čo nie je niekto od Greenpeace, ale seriózny odborník na sovietsku jadrovú energetiku. Tieto okolnosti si vyžadujú nové seriózne výpočty. V predbežnej správe sme len stručne povedali, že v oblasti, ktorá sa týka materiálu, a v oblasti neexistencie kontejmenu (vonkajší betónový obal reaktora, pozn. red.), hrozí nebezpečenstvo. Mnohí členovia komisie sa vyjadrovali, že je potrebné ešte k tomu zistiť ďalšie údaje.“

Akým spôsobom bola vypracovaná predbežná správa?

„Predbežná správa je istým čiastkovým sumárom každého špecialistu. Každý sa vyjadril, všetci poskytli k téme svoje podklady. V piatok o deviatej sme urobili koniec, všetky komentáre, ktoré prišli načas, sme prijali a zaradili do predbežnej správy, a tú sme doručili slovenskej strane. Naša komisia nie je výberovou firemnou či maturitnou komisiou, preto sa v nej nedá hlasovať o spôsobilosti elektrárne, ale len konštatovať úroveň jednotlivých častí. A preto nie je poslaním komisie udeľovať Mochovciam povolenie na prevádzku, my môžeme len dodať argumenty, čo je dobré, čo veľmi zlé a kde sa musí niečo urobiť. Podľa nášho názoru sa niečo urobiť musí, ale až úradníci môžu rozhodnúť, oni nesú zodpovednosť. My sme zodpovední za to, aby sme povedali pravdu, ale chceme podporovať úradníkov, ktorí musia čeliť politickému tlaku.“

MIRIAM MRÍZOVÁ

GUSTAV BARTOVIC, VIEDEŇ