Hoci Jiří Suchý a Jitka Molavcová sa so svojimi pesničkovými programami objavujú na Slovensku pomerne často, pod hlavičkou divadla Semafor prišli do bratislavského Štúdia S od rozdelenia Československa iba po druhý raz. A to dávne, jediné hosťovanie, bola nie veľmi vydarená agitka inšpirovaná nežnou revolúciou, ktorá sa vraj dlho neohriala ani v repertoári divadla. Tentoraz, vo štvrtok a v piatok, prišiel Semafor s hudobnou komédiou Ferdinanda Havlíka a Jiřího Suchého Víkend s Krausovou, ktorá sa na programe drží už od roku 1995. Aj v Štúdiu S sa páčila, diváci odmeňovali protagonistov i piesne neustálym potleskom a po skončení nechceli hercov pustiť zo scény. Víkend s Krausovou je ďalšou variáciou osvedčeného modelu, ktorý si J. Suchý vyskúšal aj v iných hrách. Hrdinom je osamelý "morous" , ktorého sa o jeho staromládenectvo pokúša (s úspechom) pripraviť síce riadne strelená, ale z gruntu dobrá ženská. Predobrazom možno bolo dávne semaforské naštudovanie komédie N. Simona Pozor na Leona, kde potreštená mladá speváčka zdolá svojím entuziazmom solídneho hudobného skladateľa. Dvojica starý mládenec Jonáš a jeho pomocnica v domácnosti Melicharová bola už z pera Jiřího Suchého a dočkala sa dokonca filmového spracovania. Jonáš dejme tomu v úterí patril k jedným z najúspešnejších titulov Semaforu pošlitrovskej éry a starý Jonáš, za mladi priateľ Šlitrovho Dr. Matrace, sa tu definitívne vžil ako partner Žofie Melicharovej vášne ventilujúcej v clivých tónoch saxíka. Krausová je mladšou obdobou Melicharovej. Sekretárka, ktorá pre svojho šéfa predstavuje síce živelnú pohromu, no práve vďaka životnému nasadeniu ho nakoniec presvedčí, že staromládeneckému bytu by sa zišla nielen ženská ruka, ale aj ten zvyšok. Je to rola opäť písaná Jitke Molavcovej priamo na telo a ona si to patrične vychutnáva a úročí. Svojím šarmom, klaunstvom, vtipom a iskrou si okamžite získa celú sálu a svojho hereckého partnera mierne (no prijateľne) posúva do úzadia. Oproti výpravnejšiemu Jonášovi je tu jednoduchá, no variabilná scéna. Stolík, stolička sa menia od "kanapátka" cez bufetový pultík a telefónnu búdku až po kabínku výťahu. Jednoduchosť zrejme vyšla z núdze, keďže Semafor prišiel pred časom o svoje priestory v pasáži Alfa. Dnes ho síce prichýlilo Karlínske divadlo, avšak premiéra Večera s Krausovou sa udiala napríklad v divadle Komedie. Z nutnosti sťahovania či nedostatku skladovacích priestorov vzišla však ľahko prenosná a nápaditá scéna, takže z dvojice Molavcová - Suchý sa môže tešiť široký okruh publika Čiech i Slovenska. Hru režíroval Ladislav Smoljak, ktorý novosemaforskú poetiku obohatil o niektoré tradičné prvky z domovského Divadla J. Cimrmana, napríklad neodmysliteľnú prednášku. Celkovo je hra nenáročnou, ale príjemnou zábavou, koncentrátom rokmi osvedčených postupov ako dramatických, tak hudobných. Sklamaní neboli zrejme ani tí, ktorých posledná Suchého tvorba nenadchýna, no sú dodnes nadšencami dvojice S+ Š. Cez prestávku si totiž mohli kúpiť unikátne nahrávky, knihy a najmä videokazety zo Suchého nakladateľstva Klokočí, núkajúce archívne snímky semaforských recitálov, či dokonca dosiaľ neuvedený televízny film S+Š . Niektorým divákom sa tak vstupné riadne predražilo, ale zberateľský úlovok za to stál.