Za obdobie január - apríl tohoto roku dosiahol schodok zahraničného obchodu 25,389 mld Sk. Viac ako polovicu tejto sumy pritom tvorilo, už tradične, pasívne obchodné saldo s Ruskou federáciou. Podľa vyjadrení predstaviteľov ministerstva hospodárstva sa nepripravujú žiadne opatrenia na zníženie obchodného deficitu, keďže okrem v minulom roku prijatých opatrení by zlepšenie mala priniesť okrem iného i návšteva slovenských predstaviteľov v Moskve. „Zvýšenie vývozov do tohto teritória je tiež súčasťou koncepcie vývoja v zahraničnoobchodnej oblasti v najbližších rokoch.“ Iba ťažko sa ubrániť dojmu, že základná orientácia zahraničného obchodu je postavená na predpoklade, že na ruskom trhu uspejeme s výrobkami, ktoré nie sme schopní predať na vyspelých trhoch. Reálnosť takejto vízie je diskutabilná, už s prihliadnutím na jasné vyjadrenia Gazpromu, ktorý v minulom roku jasne zhodil zo stola navrhované ponuky na platenie dodávok plynu tovarom. Aj keď je možné, že vo vedúcich politických kruhoch je tendencia podporiť slovenský export ako odmenu za proruskú zahraničnopolitickú orientáciu, ťažko sa dá očakávať, že ho bude pri súčasnej ekonomickej situácii financovať ruská vláda. Okrem toho sa zdá, že jej vplyv na súkromné spoločnosti je konečne veľký a pri ich rozhodovaní o nákupe bude naďalej rozhodovať jedine pomer kvalita - cena, kombinovaný s tradičnou požiadavkou dodávateľského úveru. Ináč povedané, je veľmi pravdepodobné, že čím ďalej tým viac bude platiť, že výrobky predajné na západných trhoch bude možné predať i na východe, a naopak. Orientácia zahraničného obchodu smerom na východ sa javí byť o to nezmyselnejšia, že pri nej zákonite dochádza k oslabeniu stále ešte slušných pozícií na vyspelých trhoch. Eximbanka, ako najzreteľnejší nástroj štátnej podpory exportu, je už od decembra minulého roku vládou zaviazaná, aby sa najmenej 80 % všetkých ňou poskytnutých úverov zameriavalo na podporu vývozu slovenských podnikov do Ruskej federácie. Samotné Rusko pôsobí v súčasnej dobe pomerne nestabilným dojmom. Napriek zlepšujúcej sa výkonnosti prejavujúcej sa konečne mierne rastúcim HDP nepôsobí vývoj v posledných mesiacoch jednoznačne. Témou uplynulého týždňa bolo opätovné ohrozenie kurzu rubľa. Centrálna banka zdvihla úrokové sadzby na 150 %. Podľa niektorých názorov by mal byť rubeľ devalvovaný o 15 %, ruská vláda však takýto krok vylúčila.
Bez ohľadu na to, čo konkrétne, okrem jednoznačne deklarovanej orientácie zahranično-politickej orientácie, prinesie práve prebiehajúca návšteva v Rusku, nedôjde zrejme k zmene v prehlbovaní schodku obchodnej bilancie. Podľa Eugena Jurzycu aprílové výsledky obchodnej bilancie svedčia o nesprávnosti riešenia problémov zahraničného obchodu administratívnymi opatreniami (dovozná prirážka). V tomto roku podľa Jurzycu možno očakávať doteraz najvyšší deficit obchodnej bilancie SR a nie je vylúčené, že sa ku koncu roka priblíži až k úrovniam okolo 100 mld Sk. Ak by vláda nepristúpila k novým administratívnym opatreniam, je pri súčasnom stave slovenskej ekonomiky podľa Jurzycu možná zmena vývoja obchodnej bilancie iba kurzovou zmenou, čo znamená devalváciou.
Otázkou do diskusie zostáva, nakoľko môže samotná devalvácia zlepšiť obchodnú bilanciu, alebo z druhej strany, nakoľko je možné udržať súčasný kurz koruny z, povedzme, polročného horizontu. Nie je však vylúčené, že po poslednej vládnej návšteve Ruska sa takéto otázky stávajú otázkami čisto akademickými.
JURAJ KOVÁČIK
P 67 value, spol. s r.o., Bratislava
