Prvou prekážkou pri jej výrobe je obstaranie vhodného materiálu. Do úvahy prichádzajú len dve látky: urán-235 a plutónium-239. Urán-235 je obsiahnutý v uránovej rude, ale len asi v 0,7-percentnej koncentrácii. Pre reťazovú jadrovú reakciu však musí byť urán najmenej 80 až 90-percentný. Pre získanie uránu v takej koncentrácii je nevyhnutné jeho obohatenie. Tento proces je technicky vysoko náročný a predstavuje preto druhú veľkú prekážku na ceste k získaniu jadrovej bomby. Neobohatený urán je zaujímavý v najlepšom prípade pre tie štáty, ktoré majú k dispozícii nevyhnutné technické kapacity pre jeho obohatenie.
Plutónium-239 sa v prírode nevyskytuje vôbec. Vzniká však pri niektorých typoch jadrových reaktorov ako vedľajší produkt, musí však byť zbavené obsiahnutých nečistôt. Nemožno jednoznačne zodpovedať otázku, aké množstvo uvedených vhodných látok - teda dostatočne čistých a koncentrovaných - je potrebné pre výrobu jadrovej bomby. Významným kritériom je však stupeň čistoty príslušného materiálu, či už plutónia alebo uránu: čím je tento stupeň vyšší, tým je potrebné menšie množstvo látky.
Poslednou prekážkou je technika výbuchu. Jadrová náplň pre reťazovú štiepnu reakciu sa v zásade skladá z dvoch oddelených, tzv. podkritických množstiev štiepneho materiálu (teda uránu-235 alebo plutónia-239). Pomocou výbuchu konvenčnej trhaviny sa obidve masy spoja, čím sa získa „kritické“ množstvo látky a nasleduje reťazová štiepna reakcia.
Rôzne rozbušky však musia pracovať úplne simultánne, aby sa dosiahla kompresia potrebná pre reťazovú štiepnu reakciu. Čím dokonalejšia je technika výbuchu, tým menej jadrového materiálu treba. Pri výrobe jadrovej bomby za ideálnych podmienok sa nevyhnutné minimálne množstvo pohybuje okolo 600 až 800 gramov plutónia-239. Za sťažených podmienok však môže byť potrebné i niekoľkonásobne väčšie množstvo uvedenej látky. (ČTK)
