zhromaždenia OSN. Odborníci pripomínajú, že politické problémy vo svete s rôznym stupňom úspešnosti riešia medzinárodné organizácie (napríklad OSN) či „silné“ štáty (USA) a že hospodárske problémy sa snaží ošetriť napríklad Medzinárodný menový fond, na „chápadlá“ drogového obchodu sú však všetci krátki. Podľa odhadov OSN vynáša tento biznis ročne 180 miliárd dolárov (iné údaje uvádzajú až 500 miliárd dolárov) a „drogové cesty“ zásobujú asi 100 miliónov osôb. Navyše je evidentná značná globalizácia obchodu s narkotikami a niektoré režimy sveta sú povestné svojím prepojením s drogovými mafiami - k najčastejšie spomínaným „narkokraciám“ patria Barma a Kolumbia. V mnohých štátoch Ázie, Latinskej Ameriky či Afriky dokonca predstavujú drogové políčka (najmä s konope) tradičnú plodinu, ktorej pestovanie a časté užívanie je bežné. Avšak od konca 60. rokov dopyt po „krásnych chvíľach“ z rozličných, i „tvrdších“ opiátov prudko vzrastá, a to predovšetkým v Európe či Severnej Amerike. Na to veľmi rýchle reagovali obchodníci s „bielou smrťou“.
Do boja s týmto molochom vytiahli prakticky všetky krajiny (vrátane „drogových rajov“ typu Holandska alebo Maroka) a na tému drog sa usporiadavajú svetové konferencie. Napriek tomu sa zdá, že doterajšie postupy zlyhávajú - len náklady na zvládnutie drogového problému stoja ročne asi 30 miliárd dolárov.
Prepojenie zločineckých organizácií s exekutívami sa nevyhlo mnohým krajinám prakticky z celého sveta. S drogovými mafiami bojujú mnohé štáty Latinskej Ameriky, známy je prípad bývalého panamského prezidenta Manuela Noriegu. Toho za nezákonný obchod s kokaínom (s kolumbijskými narkomanmi v 80. rokoch) v roku 1992 odsúdili v USA na 40 rokov odňatia slobody. Ďalší významní politici - napríklad exprezident Abdalá Bucaram z Ekvádoru či Raúl Salinas, brat mexického prezidenta Carlosa Salinasa - sú tiež spájaní s obchodom s drogami. Na americkom kontinente drogovú hydru najviac kŕmia dva kolumbijské gangy pašerákov kokaínu - medellínsky karte a kartel z Cali. Vláda im vyhlásila už pred 14 rokmi nezmieriteľnú vojnu a tohto roku vo februári udelili Spojené štáty Kolumbii uznanie za boj proti ilegálnej výrobe a obchodu s drogami. V Mexiku zasa operujú nemenej známe kartely zo Ciudad Járez, Tijuany či zo Zálivu. V Európe bojuje márne s nelegálnym obchodom s narkotikami predovšetkým Taliansko, na ktorého území pracuje niekoľko odnoží sicílskej mafie. Vo viac ako 40 krajinách sveta (USA, Kanada, Turecko, ai.) pôsobí Cosa Nostra, neapolská mafia (camorra) má svoje „pohľadávky“ zasa vo Francúzsku. Kalabrijská Ndrangheta má „pod palcom“ obchod s kolumbijským a brazílskym kokaínom a apulijská Posvätná zjednotená koruna obchoduje s heroínom z Balkánu. A práve niektoré balkánske krajiny - najmä v priebehu vojny v Bosne - obviňovali z prílišnej tolerancie k prekupníkom s drogami. Na čiernom kontinente sa okrem Maroka, ktoré je najväčším vývozcom „Alahovej čokolády“ (hašiša) na svete, do medzinárodného obchodu s drogami zapája v posledných rokoch i mafia z Nigérie. V Ázii je niekoľko centier nelegálneho obchodu s opiátmi. Blízky východ je najväčším tranzitným územím pre „balkánsku“ cestu drog do Európy, ktorú kontrolujú turecké a kurdské gangy.
Vlastné centrum tvrdých drog (heroínu) je však v povestnom „zlatom trojuholníku“ - v Barme, odkiaľ droga putuje do Európy cez Thajsko, ale i Čínu, Vietnam či Laos. Tony narkotík pochádzajú aj z Afganistanu (asi polovica svetovej produkcie heroínu) a z Pakistanu. V medzinárodnom meradle sú pri pašovaní drog známe mafiánske bandy z Číny, Hongkongu a Macaa (tzv. triády), ktoré majú sieť etnických Číňanov po celom svete, a japonská jákuza.
Samostatnou kapitolou je priekupníctvo drog v Rusku, ktoré sa po zrútení Sovietskeho zväzu a v súvislosti s prechodom na trhové hospodárstvo stalo zraniteľnejším voči organizovanému zločinu. Hlavnými strediskami drogových bánd sú Kaukaz a Moskva. Tieto organizácie prepravujú tovar z juhozápadnej Ázie do baltských krajín a potom do západnej Európy. Základňou pre priekupníkov sú v poslednom čase i Kazachstan, Tadžikistan a Uzbekistan. Zo Strednej Ázie vedú do Európy dve hlavné cesty: jedna vedie do severnej Európy a prechádza Rumunskom, Maďarskom, Českou republikou a Slovenskom; druhá ide do južnej Európy a prechádza predovšetkým Chorvátskom, Slovinskom, Macedónskom, Gréckom a Albánskom.
(ČTK)
