. Najvyššie náklady na zbrojenie boli v roku 1988, keď štáty sveta vynaložili spolu 1,1 bilióna dolárov. Trend znižovania výdavkov na zbrojenie, ktorý sa začal po skončení studenej vojny, sa vlani spomalil. Zatiaľ čo USA si svoju pozíciu hlavného vývozcu zbraní s podielom 43 percent na trhu udržali, v Nemecku sa výdaje na zbrojenie podstatne znížili a jeho podiel na svetovom obchode predstavoval len dve percentá namiesto bývalých šiestich. Podľa SIPRI to zapríčinil najmä odpredaj majetku bývalej armády NDR. Nemecko bolo vlani v rebríčku predajcov zbraní na šiestom mieste. Pred ním okrem prvých USA boli ešte Rusko, Francúzsko, Veľká Británia a Španielsko. Týchto šesť krajín sa na celosvetovom exporte zbraní podieľalo 84 percentami. Čínsky export poklesol vlani o 75 percent. Vojenské výdaje Ruska roku 1997 predstavujú ani nie desatinu výdajov Sovietskeho zväzu z roku 1987. Hospodárska kríza sa prejavila v juhovýchodnej Ázii, kde vlani prvýkrát došlo k znižovaniu výdavkov na zbrojenie. Štáty tohto regiónu však za posledných desať rokov investovali do zbrojenia v priemere o 25 percent prostriedkov viac. Počet vojnových konfliktov (s viac ako 1000 mŕtvymi od vypuknutia bojov) na celom svete klesol vlani z 27 na 25. Až na konflikt medzi Indiou a Pakistanom o Kašmír sa všetky vojny viedli na území jedného štátu. Afrika na rozdiel od celosvetového trendu jediná zaznamenala nárast vojnových konfliktov. Príznačné je, že všetky nové konflikty vypukli práve tu (Burundi, Zair, Konžská demokratická republika a Senegal). Deväť konfliktov sa minulý rok odohralo v Ázii, osem v Afrike, štyri na Blízkom východe, dva v Strednej a Južnej Amerike a jeden konflikt v Európe. Vojny sa skončili alebo boli prerušené v Guatemale, Čečensku, Tadžikistane, Somálsku, Iráne a Iraku (proti Kurdom).