Implementačné, neskôr stabilizačné jednotky NATO v Bosne a Hercegovine (IFOR, SFOR) po uzavretí mierovej dohody v americkom Daytone v roku 1995 pôsobia na 1400 kilometrov dlhej zóne separácie, ktorá rozdeľuje Bosnu na bosniansko-chorvátsku federáciu a Republiku srbskú v Bosne. Na misii sa zúčastňuje 36 krajín - 16 členov a 22 nečlenov NATO (vrátane 15 členov Partnerstva pre mier, avšak nie SR). Tvorí ju približne 35 tisíc vojakov, z toho 29 tisíc z krajín NATO a 6000 z ostatných krajín (údaj z júna 1997). Vojaci SFOR monitorujú 776 kantonálnych centier a uskutočňujú inšpekcie v mestách a obciach. V obdobie svojho pôsobenia skonfiškovali tisícky zbraní a množstvo munície. Monitorujú odmínovacie práce a likvidujú nepovolené kontrolné stanovištia v zóne separácie, zaisťujú bezpečné prostredie pre obnovenie civilnej správy, podieľajú sa na opravách vojnou zničených mostov a ciest. Pripravili otvorenie civilných letísk v Sarajeve, Tuzle, Banja Luke a Mostare.
Akcia SFOR spolupracuje s civilnými organizáciami, ktoré pôsobia v Bosne - OBSE, Medzinárodnými policajnými silami OSN, Úradom vysokej komisárky pre utečencov (UNHCR).
